Dávate si pozor na jedálniček, obmedzili ste vyprážané jedlá, tučné mäso aj sladkosti. Pridali ste zeleninu, vlákninu, viac pohybu a dokonca ste schudli. Napriek tomu prídete na kontrolné odbery a znova vás zaskočí vysoký cholesterol. Frustrujúce? Rozhodne. Neobvyklé? Vôbec nie.
Budete sa tomu možno čudovať, ale toto zažíva množstvo ľudí. A často nejde o to, že by sa nesnažili alebo robili zásadné chyby v zložení jedálnička. Problém býva inde. Zvýšený cholesterol totiž nie je len otázkou vysokého príjmu masla, vajec alebo salámy. V skutočnosti je výrazne prepojený s tým, ako funguje celé telo. Práve preto niekedy nestačí „len jesť zdravo“.
Zvýšený cholesterol nie je len o jedle
Keď sa povie vysoký cholesterol, väčšina ľudí si automaticky predstaví nezdravý jedálniček plný tuku, vyprážaných jedál a fast foodu. Lenže realita býva oveľa zložitejšia. Zvýšený cholesterol totiž často nevzniká len kvôli tomu, čo máme na tanieri.
Málokto si uvedomuje, že väčšinu cholesterolu si telo vyrába samo. Konkrétne sa tvorí v pečeni. Nie je to chyba organizmu ani niečo „navyše“, čoho by sa telo chcelo zbaviť. Cholesterol je naopak úplne nevyhnutná látka, bez ktorej by organizmus nemohol správne fungovať. Potrebujeme ho napríklad na tvorbu hormónov, vitamínu D, žlčových kyselín aj správnu funkciu buniek.
Problém teda nie je samotný cholesterol, ale skôr to, keď sa naruší rovnováha jeho metabolizmu. Práve preto často nepomáha typické odporúčanie „jedzte menej tukov“. Navyše samotná hodnota celkového cholesterolu často nehovorí celý príbeh.
Zásadné je sledovať širšie súvislosti, ako je:
- hladina LDL cholesterolu
- hladina HDL cholesterolu
- hodnota triglyceridov
- pomer jednotlivých hodnôt cholesterolu
- prítomnosť zápalu
- inzulínová citlivosť
Metabolické zdravie a súvislosť s ostatnými hodnotami
To je dôvod, prečo môže mať niekto relatívne vyšší celkový cholesterol, ale inak veľmi dobré metabolické zdravie. A naopak človek s normálnymi výsledkami môže mať zvýšené riziko kvôli chronickému zápalu, inzulínovej rezistencii alebo vysokej hladine triglyceridov.
Prečo nestačí „jesť menej tukov“
Jednou z najčastejších chýb je snaha riešiť vysoký cholesterol drastickým obmedzením tukov a vyradením všetkých potravín, ktoré obsahujú cholesterol. Ľudský metabolizmus totiž nefunguje tak jednoducho, že by sa všetko vyriešilo vynechaním masla, vajec a ďalších živočíšnych tukov. Navyše, telo si pri nedostatku cholesterolu tvorí túto látku vo väčšej miere vlastnou syntézou. Ako sme si povedali, deje sa to preto, že ide o dôležitú látku. Telo má svoje kompenzačné mechanizmy.
V skutočnosti hladinu cholesterolu výrazne viac zhoršuje nadmerný príjem ultra spracovaných potravín, sladkostí, sladených nápojov alebo rafinovaných sacharidov. Tie totiž často vedú ku kolísaniu cukru v krvi, vyššej hladine inzulínu a väčšej zápalovej záťaži organizmu.
Mnoho ľudí navyše pri snahe jesť zdravšie skĺzne do opačného extrému. Začnú sa báť takmer všetkých tukov, jedia málo kvalitných bielkovín, bežné jedlo nahrádzajú fitness produktmi a neustále siahajú po „light“ variantoch potravín. Výsledkom ale často nie je lepšie zdravie, ale väčší hlad, horší metabolizmus a neustále chute na sladké.
Organizmus sa tým dostáva do ďalšieho stresu. Telo nemá dostatok energie ani živín, hormonálna rovnováha sa zhoršuje a metabolizmus nefunguje optimálne. A práve to môže negatívne ovplyvňovať nielen telesnú hmotnosť, ale aj hladinu cholesterolu.
Zásadná je kvalita tukov
Práve pri riešení cholesterolu sa často zbytočne straší samotnými tukmi. V skutočnosti ale býva oveľa dôležitejšia ich kvalita a celkové zloženie stravy.
Nie je totiž tuk ako tuk.
Veľký rozdiel je medzi:
- priemyselne spracovanými tukmi
- opakovanými prepálenými olejmi
- prirodzenými zdrojmi kvalitných tukov
Telu oveľa viac prospievajú prirodzené tuky, ako:
- tučné ryby
- olivový olej
- ľanový olej
- avokádový olej
- avokádo
- orechy
- semienka
- vajcia a kvalitné mliečne výrobky v primeranom množstve
Riziko nadbytku priemyselne spracovaných potravín
Naopak, problém často predstavuje nadbytok ultra spracovaných potravín, fast foodu, sladkostí a ďalších výrobkov, ktoré obsahujú nekvalitné tuky a vysoké množstvo jednoduchých sacharidov (cukrov).
Dôležité je tiež vnímať stravu ako celok. Jedna „nezdravá“ potravina o zdraví nerozhoduje. Oveľa väčší vplyv má náš dlhodobý spôsob stravovania, kvalita potravín, pravidelnosť a celkové množstvo energie aj jednotlivých živín.
Naučte sa zdravo stravovať pod dohľadom odborníka na výživu
Začnite nezáväznou konzultáciou. Naučíme vás, čo jesť, aby ste predišli zdravotným problémom
Body Reshape na podporu lymfatického systému
Unikátny postup na podporu lymfatického systému – detoxikácia, posilnenie imunity, lepšie vstrebávanie živín
Dajte svojmu telu presne tie živiny, ktoré potrebuje. Široký výber stravovacích programov, nutričné poradenstvo
Pozor na „fitness“ potraviny
Do toho všetkého navyše vstupuje dnešná posadnutosť sociálnymi sieťami a neustálym sledovaním výživových trendov. Mnoho ľudí sa stravuje podľa rád z internetu, influencerov alebo aktuálne populárnych diét bez toho, aby zohľadnili vlastné telo a svoje individuálne potreby.
Často sa potom púšťajú do rôznych extrémov, ako napríklad:
- príliš nízkosacharidová strava
- prehnaný vysoký príjem tukov
- dlhodobé hladovanie
- opakované detoxy
- nadmerné používanie fitness a high-protein produktov
Niekedy sú tieto potraviny fit len na obale
Pritom mnoho „fit“ a „proteínových” potravín má k skutočne kvalitnej strave pomerne ďaleko. Veľká väčšina proteínových tyčiniek, fitness dezertov, ochutených cereálií, fit tyčiniek, DIA potravín alebo rôznych náhrad často obsahuje veľké množstvo sladidiel, stabilizátorov, emulgátorov a priemyselne upravených surovín.
Takéto potraviny síce môžu pôsobiť zdravšie na obale, ale telo často oveľa viac ocení obyčajné a skutočné jedlo.
Nie každému prospieva rovnaký štýl stravovania
Dôležité je uvedomiť si, že univerzálny a ideálny jedálniček jednoducho neexistuje. Niekto sa cíti skvele pri vyššom príjme sacharidov, inému viac vyhovuje vyšší príjem tukov. Niekomu prospievajú mliečne výrobky, iný má po nich tráviace problémy.
Oveľa dôležitejšie ako slepé nasledovanie diétnych pravidiel je preto sledovať vlastné telo. Všímať si energiu počas dňa, kvalitu trávenia, regeneráciu, chute, spánok a dlhodobé laboratórne výsledky. Práve individuálna reakcia organizmu totiž často napovie viac ako univerzálne odporúčania z internetu.
Ak si nie ste istí, aký štýl stravovania je vhodný práve pre vás, môžete sa obrátiť na kvalifikovaného nutričného terapeuta alebo iného odborníka na výživu.
Vysoký cholesterol býva často len dôsledok
Vyššia hladina cholesterolu často nie je hlavný problém, ale skôr signál, že v tele niečo nefunguje optimálne.
Veľmi často býva zvýšený cholesterol spojený s:
- inzulínovou rezistenciou
- vyššou hladinou triglyceridov
- nadbytkom viscerálneho tuku
- chronickým zápalom
- zlou fyzickou kondíciou
- chronickým stresom
Neriešte len cholesterol
V takej situácii často nestačí riešiť iba cholesterol samotný. Dôležité je zamerať sa na fungovanie metabolizmu a tela ako celku.
Chronický stres: často prehliadaný problém
Keď sa začneme pozerať na cholesterol v širších súvislostiach, veľmi rýchlo narazíme ešte na jeden zásadný faktor: chronický stres. A práve ten patrí medzi najviac podceňované dôvody, prečo môžu byť krvné výsledky dlhodobo horšie, aj keď sa človek objektívne snaží žiť zdravo.
Keď je organizmus dlhodobo pod tlakom, zvyšuje sa hladina stresových hormónov, predovšetkým kortizolu. Ten pritom neovplyvňuje len psychiku, ale prakticky celý metabolizmus. Zasahuje do regulácie cukru v krvi, ukladania tuku, zápalových procesov aj hospodárenia tela s energiou.
Ak tento stav trvá dlhšie, telo začne fungovať prakticky neustále v pohotovostnom režime. Postupne sa môže zhoršovať regenerácia, citlivosť na inzulín aj celková metabolická flexibilita. Výsledkom potom nemusí byť len únava alebo vyčerpanie, ale často aj horšie laboratórne výsledky vrátane zvýšeného cholesterolu alebo triglyceridov.
Problém je, že chronický stres často prehliadame. Možno to sami poznáte: človek celý deň funguje na plný výkon, rieši prácu, rodinu, povinnosti a neustále niečo organizuje. Cez deň „ide“, večer je fyzicky vyčerpaný, ale hlava stále nedokáže vypnúť.
A práve to je zásadný problém. Telo totiž nerozlišuje, či stres vzniká kvôli pracovnému tlaku, nedostatku odpočinku, neustálemu mentálnemu preťaženiu alebo napríklad dlhodobému nevyspatiu. Všetky tieto situácie vníma ako záťaž. A aj keď sa človek stravuje relatívne kvalitne, organizmus môže fungovať, ako by bol dlhodobo pod hrozbou.
Práve preto niekedy nestačí riešiť iba jedálniček. Metabolické zdravie totiž výrazne ovplyvňuje aj to, v akom stave sa telo nachádza dlhodobo: či má priestor regenerovať, alebo či funguje neustále na hrane svojich možností.
Ako stres ovplyvňuje cholesterol
Mnoho ľudí si pod pojmom stres predstaví hlavne psychické napätie alebo náročné obdobie v práci. V skutočnosti ale telo vníma ako stres takmer všetko, čo ho dlhodobo vyčerpáva alebo núti fungovať bez dostatočnej regenerácie.
Stresorom tak nemusí byť len psychická záťaž, ale napríklad aj:
- dlhodobé nevyspatie
- prehnane intenzívne cvičenie bez odpočinku
- drastická diéta
- chronický kalorický deficit
- neustále pracovné vypätie
- emočné napätie
- dlhodobý tlak na perfektný výkon
Tlak na výkon a jeho riziká
A práve posledný bod býva prekvapivo častý hlavne u ľudí, ktorí sa snažia žiť maximálne zdravo. Neustále kontrolujú jedálniček, boja sa každej „menej zdravej“ potraviny, sledujú každý gram a majú pocit, že musia všetko robiť dokonale. Lenže ľudské telo nefunguje ako stroj, ktorý zvládne nekonečnú disciplínu bez následkov.
Ak človek dlhodobo funguje v permanentnej kontrole, bez priestoru na odpočinok a regeneráciu, môže sa aj zdravý životný štýl paradoxne stať ďalšou formou stresu. Organizmus potom často reaguje väčšou únavou, horšou regeneráciou, kolísaním energie alebo zvýšenými chuťami na sladké.
A práve v takej situácii nemusí byť problémom nedostatok disciplíny, ale naopak jej prebytok. Telo totiž niekedy nepotrebuje ďalšie obmedzenia a väčší tlak na výkon, ale skôr viac rovnováhy, regenerácie a dlhodobo udržateľného režimu.
Naučte sa zdravo stravovať pod dohľadom odborníka na výživu
Začnite nezáväznou konzultáciou. Naučíme vás, čo jesť, aby ste predišli zdravotným problémom
Body Reshape na podporu lymfatického systému
Unikátny postup na podporu lymfatického systému – detoxikácia, posilnenie imunity, lepšie vstrebávanie živín
Dajte svojmu telu presne tie živiny, ktoré potrebuje. Široký výber stravovacích programov, nutričné poradenstvo
Cholesterol môže zhoršovať aj nekvalitný spánok
So stresom veľmi úzko súvisí ešte jeden faktor, ktorý má na metabolické zdravie obrovský vplyv: spánok. A práve ten býva pri riešení cholesterolu často výrazne podceňovaný.
Keď ľudia zistia, že majú zvýšený cholesterol, väčšinou začnú okamžite hľadať ideálny jedálniček, nové potraviny alebo ďalšie diétne riešenia. Lenže niekedy môže urobiť väčší rozdiel obyčajná hodina kvalitného spánku navyše než ďalšia „superpotravina“.
Spánok totiž ovplyvňuje prakticky celý metabolizmus. Počas noci telo regeneruje, obnovuje hormonálnu rovnováhu a reguluje procesy spojené s hospodárením energie. Ak je spánok dlhodobo nekvalitný alebo nedostatočný, začne sa to postupne premietať do fungovania celého organizmu.
Nedostatok spánku môže:
- zvyšovať hladinu LDL cholesterolu
- znižovať ochranný HDL cholesterol
- zhoršovať citlivosť na inzulín
- podporovať chute na sladké a prejedanie
- zvyšovať hladinu stresových hormónov
- zhoršovať regeneráciu organizmu
Dôležité navyše nie je len to, koľko hodín človek spí, ale aj aký kvalitný spánok skutočne má. Niekto môže ležať v posteli osem hodín, ale ak chodí spať nepravidelne, zaspáva pod stresom, trávi večery na mobile alebo sa počas noci často budí, telo nemusí regenerovať dostatočne.
A práve to býva jeden z problémov moderného životného štýlu. Organizmus potom dlhodobo funguje bez skutočného odpočinku, čo môže postupne zhoršovať metabolické zdravie aj krvné výsledky.
Mnoho ľudí si pritom nekvalitný spánok s cholesterolom vôbec nespojí. V skutočnosti ale môže byť práve dlhodobé nevyspatie jedným z dôvodov, prečo sa laboratórne hodnoty nedarí zlepšiť ani pri relatívne zdravom jedálničku.
Praktické tipy pre lepší spánok
Dobrou správou je, že práve spánok býva často jedna z oblastí, ktorú možno pomerne rýchlo zlepšiť. A aj malé zmeny môžu mať prekvapivo veľký vplyv nielen na energiu počas dňa, ale aj na celkové metabolické zdravie.
Nejde pritom o dokonalú večernú rutinu. Vo väčšine prípadov pomáhajú hlavne obyčajné veci, ktoré dávajú telu jasný signál, že môže spomaliť a regenerovať.
1. Snažte sa chodiť spať pravidelne
Telo funguje najlepšie v určitom rytme. Ak chodíte spať každý deň v úplne inú dobu, organizmus sa horšie synchronizuje a kvalita spánku býva horšia. Veľký rozdiel preto môže urobiť už len to, že budete chodiť spať a vstávať približne v rovnakú dobu. A to ideálne aj cez víkendy.
2. Večer obmedzte telefón a modré svetlo
Moderné technológie sú jedným z najčastejších dôvodov, prečo má dnes toľko ľudí problém kvalitne spať. Modré svetlo z mobilu, notebooku alebo televízie totiž potláča tvorbu melatonínu, hormónu dôležitého pre zaspávanie. Ideálne je preto aspoň hodinu pred spaním obmedziť obrazovky a dopriať mozgu postupné upokojenie.
3. Vytvorte si pokojnejšiu večernú rutinu
Mnoho ľudí funguje až do poslednej chvíle „na výkon“ a očakáva, že organizmus okamžite prepne do režimu spánku. Lenže telo často potrebuje určitý prechod. Predstavte si, že by ste chceli po malom dieťati, ktoré je za celý deň totálne prestimulované, aby si ľahlo a hneď zaspalo. To je skrátka nemožné a rovnako tak to nepôjde ani vám.
Pomôcť môže napríklad čítanie, pokojnejšia hudba, dychové cvičenie alebo akákoľvek rutina, ktorá vám pomôže spomaliť. Naopak ďalší seriál, práca na notebooku alebo nekonečné scrollovanie sociálnych sietí často mozog ešte viac stimulujú.
4. Nepreháňajte to s kofeínom
Citlivejší ľudia môžu mať horší spánok aj po popoludňajšej káve. Kofeín totiž v tele zostáva pomerne dlho a jeho efekt môže pretrvávať aj niekoľko hodín. Ak máte problémy so zaspávaním alebo nekvalitným spánkom, niekedy pomôže presunúť kávu iba do prvej polovice dňa.
5. Nepodceňujte prostredie, v ktorom spíte
Kvalitu spánku výrazne ovplyvňuje aj samotná spálňa. Telo obvykle regeneruje lepšie v chladnejšom, tmavom a tichom prostredí. Aj drobnosti ako obmedzenie svetla, vyvetraná miestnosť alebo pohodlnejší matrac môžu vo výsledku urobiť väčší rozdiel, než si väčšina ľudí myslí.
Pohyb pomáha, ale telo potrebuje aj regeneráciu
Rovnako dôležitý ako spánok a regenerácia je aj pohyb. Ten má na metabolické zdravie obrovský vplyv a pri dlhodobo zvýšenom cholesterole môže výrazne pomôcť. Ani tu ale neplatí, že viac znamená automaticky lepšie.
Mnoho ľudí dnes funguje v režime, keď kombinujú vysoký pracovný stres, minimum odpočinku, nedostatok spánku, kalorický deficit a do toho ešte veľmi intenzívne tréningy. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako ukážkový zdravý životný štýl. V skutočnosti ale môže byť organizmus dlhodobo preťažený. To nie je tá správna cesta.
Ak telo nemá dostatok priestoru na regeneráciu, stáva sa aj pohyb ďalšou formou stresu. Človek je unavený, horšie regeneruje, kolíše mu energia a paradoxne sa nemusí zlepšovať ani zdravie a cholesterol.
Na druhej strane ale nefunguje ani opačný extrém. Dlhodobý nedostatok pohybu zhoršuje citlivosť na inzulín, schopnosť tela efektívne pracovať s energiou aj celkové kardiovaskulárne zdravie. Metabolizmus potom býva menej flexibilný a organizmus horšie hospodári s tukmi aj cukrom v krvi.
Najlepšie preto funguje dlhodobo udržateľná kombinácia rôznych typov pohybu.
Veľký prínos má predovšetkým:
- pravidelný silový tréning
- bežný každodenný pohyb (NEAT)
- ľahká až stredne intenzívna aeróbna aktivita
- dostatok odpočinku
Výhody silového tréningu
Práve silový tréning pomáha budovať svalovú hmotu, ktorá zlepšuje citlivosť na inzulín aj celkové fungovanie metabolizmu. Zároveň ale nie je nutné tráviť hodiny v posilňovni alebo sa neustále vyčerpávať intenzívnym kardio.
Veľmi podceňovaný je aj obyčajný pohyb počas dňa: chôdza, schody, kratšie prechádzky alebo obmedzenie dlhého sedenia. Práve pravidelný každodenný pohyb totiž často funguje lepšie než nárazové extrémne výkony.
A rovnako dôležitá ako samotný tréning je aj regenerácia. Telo totiž nepotrebuje neustále vyčerpanie a tlak na výkon. Pre dlhodobo zdravý metabolizmus potrebuje hlavne rovnováhu.
Veľkú rolu môže hrať aj genetika
Aj keď životný štýl ovplyvňuje cholesterol veľmi výrazne, nie je jediným faktorom. U niektorých ľudí hrá dôležitú rolu aj genetika.
Existujú totiž ľudia, ktorí majú vyššie hladiny LDL cholesterolu dlhodobo, hoci sa stravujú kvalitne, pravidelne sa hýbu a celkovo žijú veľmi zdravo. Organizmus jednoducho s cholesterolom pracuje inak než u väčšiny populácie.
Typickým príkladom je familiárna hypercholesterolémia. Ide o dedičné ochorenie, pri ktorom telo horšie odbúrava LDL cholesterol z krvi. V takom prípade môžu byť hodnoty výrazne zvýšené už v mladom veku a samotná úprava jedálnička často nestačí.
Práve preto je dôležité vnímať výsledky vždy v širšom kontexte. Ak sa v rodine opakovane objavujú veľmi vysoké hladiny cholesterolu, infarkt, mŕtvica alebo iné kardiovaskulárne problémy, má zmysel situáciu riešiť podrobnejšie s lekárom.
To ale neznamená, že zdravý životný štýl stráca význam. Naopak: aj u ľudí s genetickou predispozíciou môže kvalitná strava, pravidelný pohyb, dostatok spánku a práca so stresom výrazne pomôcť znížiť celkové zdravotné riziko.
Naučte sa zdravo stravovať pod dohľadom odborníka na výživu
Začnite nezáväznou konzultáciou. Naučíme vás, čo jesť, aby ste predišli zdravotným problémom
Body Reshape na podporu lymfatického systému
Unikátny postup na podporu lymfatického systému – detoxikácia, posilnenie imunity, lepšie vstrebávanie živín
Dajte svojmu telu presne tie živiny, ktoré potrebuje. Široký výber stravovacích programov, nutričné poradenstvo
Nestačí sledovať len celkový cholesterol
Väčšinou sa nestačí pozerať len na samotný celkový cholesterol. Ten totiž bez širšieho kontextu často nevypovedá toľko, ako si mnoho ľudí myslí. Oveľa dôležitejšie je pozrieť sa na metabolické zdravie komplexnejšie a sledovať viac ukazovateľov súčasne. Až ich kombinácia totiž často lepšie napovie, čo sa v organizme skutočne deje a aké je reálne kardiovaskulárne riziko.
Veľký význam má napríklad:
- hladina LDL cholesterolu
- ochranný HDL cholesterol
- triglyceridy
- krvný tlak
- hladina cukru v krvi
- dlhodobý cukor HbA1c
- obvod pása
- CRP, ktoré môže ukazovať na zvýšenú zápalovosť organizmu
Kombinácia výsledkov dáva spoľahlivejšiu odpoveď
Napríklad kombinácia vysokej hodnoty triglyceridov, nižšieho HDL cholesterolu, väčšieho obvodu pása a zhoršenej citlivosti na inzulín často ukazuje na metabolický problém oveľa výraznejšie než samotná hodnota celkového cholesterolu.
Dôležité je tiež sledovať dlhodobý vývoj, nielen jeden samostatný výsledok. Laboratórne hodnoty totiž môže krátkodobo ovplyvniť napríklad stres, choroba, nekvalitný spánok, drastická diéta alebo fyzické preťaženie.
Preto obvykle dáva väčší zmysel hodnotiť výsledky v dlhšom časovom horizonte a v súvislosti s celkovým zdravotným stavom, energiou, regeneráciou aj životným štýlom.
Čo môže naozaj pomôcť
Keď má človek dlhodobo zvýšený cholesterol, býva prirodzenou reakciou ešte väčšia kontrola jedla. Často začne viac obmedzovať tuky, sprísni diétu alebo hľadá ďalší „dokonalý“ spôsob stravovania. Lenže práve to niekedy vedie skôr k ďalšiemu stresu než ku skutočnému zlepšeniu.
Vo väčšine prípadov totiž nedáva zmysel riešiť iba jednu potravinu alebo jeden konkrétny nutrient. Oveľa dôležitejšie je pozrieť sa na fungovanie organizmu ako celku.
Veľký rozdiel môže postupne urobiť napríklad:
- viac skutočných a minimálne spracovaných potravín
- obmedzenie ultra spracovaného jedla
- dostatok kvalitných bielkovín
- kvalitnejší a pravidelnejší spánok
- zníženie dlhodobého stresu
- viac bežného každodenného pohybu
- pravidelný silový tréning
- dostatok regenerácie
- stabilnejší denný režim
- celkovo udržateľnejší prístup k zdravému životnému štýlu
Rozhoduje dlhodobý prístup
Práve dlhodobá udržateľnosť býva často oveľa dôležitejšia než krátkodobá disciplína alebo extrémny režim. Organizmus totiž väčšinou nereaguje najlepšie na neustále výkyvy, drastické diéty a opakované reštrikcie, ale skôr na stabilitu, pravidelnosť a dostatok regenerácie.
Kedy je vhodné riešiť vysoký cholesterol s lekárom
Aj keď životný štýl hrá obrovskú rolu, existujú situácie, keď je dôležité riešiť zvýšený cholesterol aj odborne s lekárom a nespoliehať sa iba na úpravu stravy alebo režimu.
Zvlášť opatrní buďte, ak:
- máte dlhodobo veľmi vysoký LDL cholesterol
- sa v rodine objavili infarkty alebo mŕtvice v nižšom veku
- máte vysoký krvný tlak
- máte cukrovku alebo inzulínovú rezistenciu
- máte výraznú nadváhu, predovšetkým v oblasti brucha
- fajčíte
Čím viac rizikových faktorov, tým viac opatrnosti
Práve kombinácia viacerých rizikových faktorov totiž môže významne zvyšovať pravdepodobnosť budúcich zdravotných komplikácií. V niektorých prípadoch navyše nemusí samotná zmena životného štýlu stačiť a lekár môže odporučiť aj lieky na zníženie cholesterolu. A rozhodne to nie je zlyhanie ani známka toho, že človek robil niečo zle.
Cieľom totiž nie je sa za každú cenu vyhnúť liekom, ale dlhodobo chrániť zdravie srdca a ciev. Ak medikácia pomôže znížiť riziko vážnych komplikácií, môže byť v určitých situáciách veľmi dôležitou súčasťou celkovej liečby.
Zároveň ale platí, že ani lieky samé o sebe nenahradia kvalitný životný štýl. Najlepšie výsledky dosiahnete práve kombináciou vhodnej liečby, rozumného stravovania a pravidelného pohybu.
Záver: Vysoký cholesterol súvisí s fungovaním celého tela
- Ak robíte „všetko správne“ a cholesterol je napriek tomu stále vysoký, nemusí to automaticky znamenať, že sa stravujete zle alebo že sa snažíte málo. V skutočnosti býva problém často oveľa komplexnejší.
- Cholesterol totiž nie je izolované číslo, ktoré ovplyvňuje iba množstvo tuku na tanieri. Úzko súvisí s fungovaním celého organizmu: so stresom, spánkom, regeneráciou, pohybom, hormonálnou rovnováhou, inzulínovou citlivosťou aj genetikou.
- Práve preto niekedy nestačí len viac obmedzovať jedlo alebo hľadať ďalšiu „dokonalú“ diétu. Oveľa väčší zmysel často dáva pozrieť sa na svoje zdravie v širších súvislostiach a zamerať sa na dlhodobo udržateľný životný štýl. V konečnom dôsledku totiž metabolické zdravie väčšinou nestojí na jednom konkrétnom jedle, ale na každodenných návykoch, ktoré ovplyvňujú fungovanie organizmu ako celku.
Keď potrebujete rýchle riešenie, ktoré vydrží
Zdroje
- Ference, B. A., Ginsberg, H. N., Graham, I., Ray, K. K., Packard, C. J., Bruckert, E., Hegele, R. A., Krauss, R. M., Raal, F. J., Schunkert, H., Watts, G. F., Boren, J., Fazio, S., Horton, J. D., Masana, L., Nicholls, S. J., Nordestgaard, B. G., van de Sluis, B., Taskinen, M. R., Tokgozoglu, L., & Catapano, A. L. (2017). Low-density lipoproteins cause atherosclerotic cardiovascular disease. European Heart Journal, 38(32), 2459–2472.
- Grundy, S. M., Stone, N. J., Bailey, A. L., Beam, C., Birtcher, K. K., Blumenthal, R. S., Braun, L. T., de Ferranti, S., Faiella-Tommasino, J., Forman, D. E., Goldberg, R., Heidenreich, P. A., Hlatky, M. A., Jones, D. W., Lloyd-Jones, D., Lopez-Pajares, N., Ndumele, C. E., Orringer, C. E., Peralta, C. A., & Yeboah, J. (2019). 2018 AHA/ACC guideline on the management of blood cholesterol. Circulation, 139(25), e1082–e1143.
- Libby, P. (2021). The changing landscape of atherosclerosis. Nature, 592(7855), 524–533.
- Rosenson, R. S., Davidson, M. H., Pourfarzib, R. (2014). Underappreciated opportunities for low-density lipoprotein management in patients with cardiometabolic residual risk. Atherosclerosis, 235(1), 1–8.
- Piepoli, M. F., Hoes, A. W., Agewall, S., Albus, C., Brotons, C., Catapano, A. L., Cooney, M. T., Corrà, U., Cosyns, B., Deaton, C., Graham, I., Hall, M. S., Hobbs, F. D. R., Løchen, M. L., Löllgen, H., Marques-Vidal, P., Perk, J., Prescott, E., Redon, J., & Zamorano, J. L. (2016). European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice. European Heart Journal, 37(29), 2315–2381.
- Selye, H. (1976). The stress of life (Rev. ed.). McGraw-Hill.
- McEwen, B. S. (2007). Physiology and neurobiology of stress and adaptation: Central role of the brain. Physiological Reviews, 87(3), 873–904.
- Spiegel, K., Leproult, R., & Van Cauter, E. (1999). Impact of sleep debt on metabolic and endocrine function. The Lancet, 354(9188), 1435–1439.
- Mullington, J. M., Haack, M., Toth, M., Serrador, J. M., & Meier-Ewert, H. K. (2009). Cardiovascular, inflammatory, and metabolic consequences of sleep deprivation. Progress in Cardiovascular Diseases, 51(4), 294–302.
- St-Onge, M. P., Grandner, M. A., Brown, D., Conroy, M. B., Jean-Louis, G., Coons, M., & Bhatt, D. L. (2016). Sleep duration and quality: Impact on lifestyle behaviors and cardiometabolic health. Circulation, 134(18), e367–e386.
- Hall, K. D., Ayuketah, A., Brychta, R., Cai, H., Cassimatis, T., Chen, K. Y., Chung, S. T., Costa, E., Courville, A., Darcey, V., Fletcher, L. A., Forde, C. G., Gharib, A. M., Guo, J., Howard, R., Joseph, P. V., McGehee, S., Ouwerkerk, R., Raisinger, K., & Zhou, M. (2019). Ultra-processed diets cause excess calorie intake and weight gain. Cell Metabolism, 30(1), 67–77.
- Monteiro, C. A., Cannon, G., Levy, R. B., Moubarac, J. C., Louzada, M. L. C., Rauber, F., Khandpur, N., Cediel, G., Neri, D., Martinez-Steele, E., Baraldi, L. G., & Jaime, P. C. (2019). Ultra-processed foods: What they are and how to identify them. Public Health Nutrition, 22(5), 936–941.
- Ludwig, D. S., & Ebbeling, C. B. (2018). The carbohydrate-insulin model of obesity: Beyond “calories in, calories out”. JAMA Internal Medicine, 178(8), 1098–1103.
- Phillips, C. M. (2013). Metabolically healthy obesity: Definitions, determinants and clinical implications. Reviews in Endocrine and Metabolic Disorders, 14(3), 219–227.
- Pedersen, B. K., & Saltin, B. (2015). Exercise as medicine – Evidence for prescribing exercise as therapy in 26 different chronic diseases. Scandinavian Journal of Medicine & Science in Sports, 25(Suppl. 3), 1–72.
- Warburton, D. E. R., Nicol, C. W., & Bredin, S. S. D. (2006). Health benefits of physical activity: The evidence. Canadian Medical Association Journal, 174(6), 801–809.
- Nordestgaard, B. G., Chapman, M. J., Humphries, S. E., Ginsberg, H. N., Masana, L., Descamps, O. S., Wiklund, O., Hegele, R. A., Raal, F. J., Defesche, J. C., Wiegman, A., Santos, R. D., Watts, G. F., Parhofer, K. G., Hovingh, G. K., Kovanen, P. T., Boileau, C., Averna, M., Borén, J., & Catapano, A. L. (2013). Familiárna hypercholesterolémia je nedostatočne diagnostikovaná a liečená. European Heart Journal, 34(45), 3478–3490.
- Reaven, G. M. (1988). Bantingova prednáška 1988. Úloha inzulínovej rezistencie v ľudských chorobách. Diabetes, 37(12), 1595–1607.
