Vysoká hladina cholesterolu je hlavným rizikovým faktorom rozvoja srdcovo-cievnych (kardiovaskulárnych) chorôb, ktoré ročne pripravia o život viac ľudí než obávaná rakovina. V rámci prevencie zdravotných komplikácií je preto dobré poznať svoje hladiny cholesterolu. Aká je normálna hodnota cholesterolu a pri akých číslach naopak spozornieť?
Obsah článku:
Cholesterol potrebujeme pre život, ale jeho nadbytok škodí
Cholesterol je životne dôležitá látka, ktorú naše telo potrebuje na správne fungovanie. Cholesterol je východiskovou látkou pre tvorbu vitamínu D, steroidných hormónov (najmä testosterónu) a žlčových kyselín. Prirodzene sa nachádza vo všetkých bunkách, keďže je súčasťou bunkových membrán. Cholesterol je pre človeka nepostrádateľný, ale pokiaľ je v tele cholesterolu príliš veľa, môže napáchať škodu.
Vysoká hladina cholesterolu v krvi je hlavnou príčinou aterosklerózy alebo kôrnatenia tepien. Ide o ukladanie tukov a ďalších látok v stenách ciev, čo môže obmedziť prietok krvi dôležitými orgánmi. Tento proces má za následok množstvo zdravotných problémov, medzi ktoré patrí vysoký krvný tlak, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda a ischemická choroba dolných končatín. Hladinu cholesterolu je preto dobré mať pod kontrolou a pravidelne si nechať cholesterol merať.
„Zlý“ a „dobrý“ cholesterol
Pri meraní hladiny cholesterolu sa môžete stretnúť s niekoľkými rôznymi hodnotami. Na výsledkoch testov sa objavuje celkový cholesterol, LDL cholesterol, HDL cholesterol a triglyceridy. Čo znamenajú jednotlivé čísla a prečo sa nezameriavať len na celkovú hodnotu cholesterolu?
- Celkový cholesterol je látka tukovej povahy, ktorá sa pri nadbytku môže usádzať na stenách ciev a spôsobiť ich zúženie, ktoré vedie k obmedzeniu prietoku krvi dôležitými orgánmi. Hodnota celkového cholesterolu zahrňuje dva typy cholesterolu s odlišnými vlastnosťami – LDL cholesterol a HDL cholesterol. Zvýšená hladina celkového cholesterolu ešte nemusí znamenať zvýšené riziko srdcovo-cievnych chorôb, rozhodujúca je hlavne hladina LDL cholesterolu a triglyceridov.
- LDL cholesterol (Low‑Density Lipoprotein) sa označuje aj za „zlý“ cholesterol, pretože prenáša častice cholesterolu do ciev. V určité miere je pre naše telo dôležitý, ale pokiaľ sú hladiny LDL cholesterolu príliš vysoké, začína sa cholesterol hromadiť v stenách ciev a poškodzuje ich. Hromadením LDL cholesterolu dochádza k zúženiu ciev, obmedzeniu prietoku krvi a vyššiemu riziku krvných zrazenín, ktoré môžu spôsobiť srdcový infarkt alebo mozgovú mŕtvicu.
- HDL cholesterol (High‑Density Lipoprotein) sa označuje ako „dobrý“ cholesterol, pretože pomáha odvádzať prebytočný cholesterol z krvi späť do pečene, kde sa metabolizuje. Týmto spôsobom pomáha znižovať hromadenie cholesterolu v cievach. Udržuje tak tepny priechodnejšie a pôsobí preventívne v rámci rozvoja srdcovo-cievnych chorôb.
- Triglyceridy alebo krvné tuky sú drobné tukové častice, ktoré predstavujú významný rizikový faktor pre vznik aterosklerózy a srdcovo-cievnych ochorení. Vysoká hladina triglyceridov súvisí s nadmerným príjmom kalórií v strave, vysokou konzumáciou potravín bohatých na nasýtené a transtuky, a v neposlednom rade s nadbytkom cukru v jedálničku.
- Apolipoproteín B patrí medzi doplnkovú hodnotu, ktorá slúži na zhodnotenie miery rizika srdcovo-cievnych ochorení. Apolipoproteín B je súčasťou LDL cholesterolu a poskytuje tkanivám cholesterol. Rovnako ako zvýšená hladina LDL cholesterolu, tak aj vyššia hladina apolipoproteínu B je riziková z hľadiska vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Ideálne hodnoty cholesterolu v krvi
Keďže HDL cholesterol má skôr ochranné účinky v rámci rozvoja srdcovo-cievnych ochorení, nie je nutné hneď panikáriť, pokiaľ vám vyjde z testu jeho zvýšená hodnota. Vyššia hladina HDL cholesterolu je naopak žiaduca. Zbystriť pozornosť by ste mali pri zvýšenej hladine LDL cholesterolu, triglyceridov a apolipoproteínu B – tieto hodnoty nám hovoria o zvýšenom riziku rozvoja aterosklerózy.
Celkový cholesterol | LDL cholesterol | HDL cholesterol | TAG (triglyceridy) | Apolipoproteín B | |
Normálna hodnota | < 5,0 mmol/l | < 3,0 mmol/l | > 1,2 mmol/l (ženy) > 1,0 mmol/l (muži) |
< 1,7 mmol/l | 0,5 až 1,0 g/l |
Zvýšené riziko | 5,15 až 6,19 mmol/l | 3,37 až 4,12 mmol/l | 0,91 až 1,40 mmol/l | 1,80 až 4,00 mmol/l | < 1,0 g/l |
Vysoké riziko | > 6,22 mmol/l | ≥ 4,14 mmol/l | < 0,91 mmol/l | > 4,00 mmol/l | < 1,0 g/l |
Hladinu cholesterolu ovplyvňuje životný štýl aj genetika
Na hladine cholesterolu sa podieľa mnoho faktorov. Niektoré z nich môžeme ovplyvniť, iné nie. Medzi dobre ovplyvniteľné faktory patrí náš životný štýl, naopak ovplyvniť nemôžeme genetické predispozície. Dobrou správou je, že dedične spôsobený vysoký cholesterol postihuje len malé percento ľudí (približne jedného z 250 jedincov vo všeobecnej populácii).1
Rizikové faktory, ktoré sa podieľajú na zvýšenej hladine cholesterolu:
- nezdravá strava (nadbytok kalórií, nadmerná spotreba cukru, nadbytok živočíšnych tukov, nedostatok rastlinných tukov)
- nadváha a obezita
- nedostatok pohybu
- nadmerná konzumácia alkoholu
- fajčenie
- vyšší vek (spomaľuje sa bazálny metabolizmus, klesá fyzická aktivita, znižuje sa schopnosť pečene odbúravať „zlý“ LDL cholesterol z tela)
- genetika (tzv. familiárna hypercholesterolémia)
- chronický stres
- iné ochorenia (vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, metabolický syndróm, ochorenia pečene či pankreasu)
- mentálna anorexia (dochádza k zvýšenému vstrebávaniu cholesterolu prijatého zo stravy a klesá aktivita dôležitých enzýmov, ktoré sa podieľajú na metabolizme cholesterolu)
Záver: Základ liečby vysokého cholesterolu? Zmena životného štýlu
- Základom liečby zvýšeného či vysokého cholesterolu a triglyceridov je vždy zmena životného štýlu. Najúčinnejšie je nefajčiť, obmedziť príjem alkoholu, strážiť si optimálnu telesnú hmotnosť, pravidelne sa hýbať a zdravo jesť.
- V jedálničku by mal byť dostatok vlákniny (zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny), zdravých tukov (orechy, semienka, avokádo, rastlinné oleje) a kvalitných bielkovín (chudé mäso, ryby, zakysané mliečne výrobky, menej tučné syry).
- Ľudia, ktorí majú dedičnú hypercholesterolémiu môžu mať aj napriek dobrej životospráve a zdravému jedálničku zvýšené hodnoty cholesterolu v krvi. V takom prípade sa často nevyhneme užívaniu liekov, ale aj tak nesmieme zabúdať na zdravý životný štýl.
- Tieto opatrenia sú nesmierne dôležité aj v rámci prevencie vysokého cholesterolu. Platí to tiež v prípade, že vám lekár nasadí lieky na zníženie cholesterolu v krvi (napríklad statíny či fibráty). Zdravý životný štýl predstavuje vždy základ úspechu.
Zdroje
1. Vrablík, M., Schwarzová, L., Freiberger, T., Tichý, L., & Češka, R. (2016). Familiární hypercholesterolemie: klinické nálezy, molekulární genetika a diferenciální diagnostika. Athero Review, 1(1), 19–27.
2. Johnson, C., & Greenland, P. (1990). Effects of exercise, dietary cholesterol, and dietary fat on blood lipids. Archives of Internal Medicine, 150(1), 137–141.
3. Sundjaja, J. H., & Pandey, S. Cholesterol Screening. [cit. 01-04-2024]. In: StatPearls [online]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2024 Jan-. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK560894/
4. InformedHealth.org. Cologne, Germany: Institute for Quality and Efficiency in Health Care (IQWiG). High cholesterol: Overview. [online] [cit. 03-04-2024]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK279318/
5. Lee Y, Siddiqui WJ. Cholesterol Levels. [cit. 05-04-2024]. In: StatPearls [online]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2024 Jan-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK542294/
6. Jung, E., Kong, S. Y., Ro, Y. S., Ryu, H. H., & Shin, S. D. (2022). Serum Cholesterol Levels and Risk of Cardiovascular Death: A Systematic Review and a Dose-Response Meta-Analysis of Prospective Cohort Studies. International Journal of Environmental Research and Public Health, 19(14), 8272.
7. Sovová, E., & Sovová, M. (2020). Medicína pro praxi, 17(3), 144–149.
8. Špinar, J., Ludka, O., Šenkyríková, M., Vítovec, J., Špinarová, L., & Dušek, L. (2009). Vnitrní lékarství, 55(9), 724–729.