Hyperglykémia, alebo aj zvýšená hladina krvného cukru: Príčiny, príznaky, hodnoty a tipy na liečbu

Cukor v krvi zásobuje bunky energiou. Ak je hladina krvného cukru dlhodobo v nerovnováhe, nastáva problém. Ako sa prejavuje vysoká hladina cukru v krvi, čím je nebezpečná a ako sa dá znížiť aj bez liekov?

Čo je hladina cukru v krvi?

Hladina cukru v krvi, alebo aj glykémia označuje množstvo glukózy, ktorá cirkuluje v krvnom obehu. Glukóza je hlavným zdrojom energie pre väčšinu buniek ľudského tela a jej hladinu reguluje hormón inzulín, ktorý sa tvorí v pankrease. Optimálna hladina cukru v krvi je potrebná pre správne fungovanie organizmu a celkové zdravie.

Hladina cukru v krvi a zdravie

Hladina cukru v krvi (glykémia) patrí medzi dôležité ukazovatele nášho zdravotného stavu. Ak je totiž hladina cukru dlhodobo vysoká, zvyšuje sa riziko celého spektra ochorení. Vysoká hladina cukru v krvi, teda hyperglykémia, je hlavným rizikovým faktorom vzniku cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení a poškodenia mnohých orgánov vrátane obličiek, očí a nervov.

Príčiny hyperglykémie

Medzi hlavné faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú hladinu cukru v krvi, patria predovšetkým nesprávne stravovacie návyky, nadváha a obezita, užívanie niektorých liekov, sedavý spôsob života a chronický stres. 

Hyperglykémia (vysoká hladina cukru v krvi) je tiež častým sprievodným stavom u iných zdravotných problémov, ako je vysoký krvný tlak (hypertenzia), vysoký cholesterol (hypercholesterolémia) alebo niektoré hormonálne a nádorové ochorenia.

Najväčší vplyv na hladinu cukru v krvi má však životný štýl, obzvlášť náš jedálniček. Jedlo, a v ňom obsiahnuté živiny, priamo i nepriamo ovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Niektoré potraviny glykémiu zvyšujú mierne, iné ale veľmi. 

Viete, že…
Okrem toho, dlhodobá a nadmerná konzumácia nezdravých potravín prispieva ku zníženiu citlivosti buniek na hormón inzulín (inzulínová rezistencia), ktorý je zodpovedný za správne hospodárenie s cukrom v tele. To môže viesť k dlhodobej hyperglykémii a vzniku cukrovky 2. typu.

Diabetes mellitus – cukrovka: keď je cukor v krvi príliš vysoký

Diabetes mellitus (cukrovka) je chronické ochorenie, pri ktorom telo nie je schopné správne spracovávať glukózu – teda základný cukor, ktorý je hlavným zdrojom energie pre väčšinu našich orgánov. Príčinou tejto poruchy je relatívny alebo absolútny nedostatok hormónu inzulínu, ktorý sa podieľa na využití krvného cukru (glukózy) v organizme.

U zdravého človeka inzulín umožňuje vstup cukru z krvi do buniek, kde slúži ako zdroj energie. Pri cukrovke je inzulínu nedostatok (diabetes mellitus 1. typu) alebo bunky na inzulín nereagujú (diabetes mellitus 2. typu). 

Nedostatok inzulínu vedie k tomu, že sa glukóza nedostáva na potrebné miesto – k bunkám, ale hromadí sa v krvi. Dôsledkom je zvýšená hladina cukru v krvi, teda hyperglykémia.

Rozlišujeme 3 základné typy cukrovky:

• Diabetes mellitus 1. typu – pankreas neprodukuje inzulín vôbec. Najčastejšie ide o vrodené ochorenie sprevádzané celoživotnou nutnosťou dodávať inzulín v injekčnej forme.
• Diabetes mellitus 2. typu – pankreas produkuje inzulínu málo, alebo ho tvorí dostatok, ale bunky naň nie sú schopné reagovať a strácajú voči nemu citlivosť (tzv. inzulínová rezistencia). Vo väčšine prípadov vzniká tento typ cukrovky na základe nezdravej životosprávy a liečba spočíva hlavne v trvalej úprave jedálnička a pravidelnom pohybe.
• Gestačná (tehotenská) cukrovka – objavuje sa dočasne u niektorých tehotných žien v dôsledku hormonálnych zmien a po pôrode obvykle postupne mizne.

Inšpirujte sa

Aj keď som v tehotenstve pribrala 20 kg, do jedného roka som nemala problém schudnúť na svoj štandard. Zmena nastala pri nástupe do penzie. Pribrala som počas 5 rokov 20 kg.

Normálna hladina cukru v krvi

Normálna hladina cukru v krvi (glykémia) nalačno je 3,8–5,6 mmol/l. Ak vám lekár opakovane nameria vyššie hodnoty, môže ísť o prvý signál začínajúcej cukrovky. Dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi môže poškodzovať nielen cievy, ale aj ďalšie telesné tkanivá od očí až po obličky. Z tohoto dôvodu je vhodné hladinu cukru v krvi pravidelne sledovať.

• Pri nalačno nameranej hladine krvného cukru medzi 5,6 a 6,9 mmol/l ide o tzv. hraničnú glykémiu (tzv. prediabetes).
• Za cukrovku sa označuje opakovane nameraná glykémia nalačno nad 7,0 mmol/l alebo niekoľkokrát náhodne nameraná glykémia nad 11,1 mmol/l.

Pozor, hodnoty cukru v krvi behom dňa kolíšu

Hladina cukru v krvi prirodzene kolíše. Predovšetkým v závislosti na tom, kedy ste naposledy jedli, čo ste jedli a akú veľkú ste mali fyzickú námahu. Normálna hladina krvného cukru závisí však aj na ďalších faktoroch. Optimálne hodnoty glykémie sa líšia aj v závislosti na zdravotnom stavu a veku.

Tabuľka normálnych hodnôt cukru v krvi u zdravého človeka

Tabuľka normálnych hodnôt cukru v krvi u diabetika

Príznaky hyperglykémie

Najčastejšími príznakmi hyperglykémie sú:

•  veľký pocit smädu
• časté močenie
•  suchosť v ústach
• chronická únava
• svalová slabosť
• rozostrené videnie
• neustály hlad alebo naopak nechutenstvo
• zápach moču po acetóne

Nebezpečenstvo hrozí aj pri príliš nízkej hodnote

Riziková je vysoká i nízka hladina krvného cukru. Pokles hodnoty pod 3,3 mmol/l nalačno sa nazýva hypoglykémia. Kritická je hodnota glykémie pod 2,2 mmol/l. V tomto stave viazne zásobovanie mozgového tkaniva i ďalších buniek glukózou a hrozí poškodenie mozgu. 

Mierna hypoglykémia sa u zdravých dospelých objavuje napríklad pri nízkom príjme potravy či vysokej telesnej záťaži a väčšinou ju vyrovnáme príjmom potravy. Závažnejšia alebo dlhšie trvajúca hypoglykémia však môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.

Inšpirujte sa

Mal som nadváhu, veľké brucho a necítil som sa dobre. Bežné, predtým normálne veci, mi začínali robiť problémy. Časté zadýchavanie, problémy pri ohýbaní sa, väčšia únava.

Ako zmerať glykémiu?

Najjednoduchšia cesta je požiadať lekára o kontrolu cukru v krvi v rámci preventívnej prehliadky. Máte na ňu nárok každé 2 roky. Meranie glykémie sa väčšinou robí nalačno, teda ideálne ráno alebo v dopoludňajších hodinách.

Ďalšou možnosťou je zaobstarať si domáci glukometer. Z kvapky krvi, ktorú nanesiete na špeciálny papierik, vám glukometer ihneď ukáže aktuálnu hodnotu. Hodí sa k orientačnému meraniu napríklad po cvičení alebo ráno po prebudení. Glykémiu vám zmerajú aj vo väčších lekárňach, niektorých nutričných poradniach alebo v stánkoch v rámci osvetových dní zdravia.

Viete, že…
Medzinárodný deň boja proti cukrovke stanovila Medzinárodná federácia pre cukrovku (IDF) na 14. november.

Jednoduché tipy, ako znížiť cukor v krvi

Jedzte zdravo a vyvážene

Vo vašom jedálničku by mali prevládať prirodzené potraviny a čo najmenej priemyselne spracované potraviny. Nezabúdajte na dostatok bielkovín, zdravé tuky, kvalitné sacharidy a vlákninu.  

Viete, že…
Medzi vhodné zdroje týchto živín patrí zelenina, ovocie, kvalitné mäso, ryby, strukoviny, celozrnné obilniny, zemiaky, kyslé mliečne výrobky, orechy, semienka, vajcia a kvalitné rastlinné tuky.

Sledujte príjem sacharidov a ich zdroje

Sacharidy patria medzi tri základné živiny (spolu s bielkovinami a tukmi) a priamo ovplyvňujú hladinu cukru v krvi. Preto je dôležité vyberať sacharidy uvážene a konzumovať ich s mierou. 

Sacharidy určite nie sú „zlé“, ale je potrebné myslieť na to, aké sacharidy vo svojom jedálničku najviac konzumujete.

• Jednoduché cukry výrazne zvyšujú hladinu cukru v krvi, preto je vhodné ich konzumáciu obmedziť. Nájdete ich v podobe sladkostí, sladkého pečiva, klasického a trstinového cukru, medu a ďalších sladidiel (napr. javorového a datľového sirupu), sušienok, koláčov, dezertov, zákuskov, šišiek, instantných kaší, zapekaných müsli, energetických tyčiniek a ďalších priemyselne spracovaných potravín. Ak váš jedálniček obsahuje väčšie množstvo jednoduchých cukrov, hladina krvného cukru bude skákať hore dole a dôsledkom toho bude neustály hlad, chute na sladké a nárast telesnej hmotnosti v dôsledku ukladania telesného tuku.  
• Komplexné sacharidy telo trávi pomalšie, pretože nezvyšujú prudko cukor v krvi. Tieto cukry by mali byť primárnym zdrojom sacharidov vo vašom jedálničku. Obsahujú totiž aj vysoký obsah prospešných živín a vlákniny. Medzi komplexné sacharidy patria celozrnné pečivo a obilniny, ovsené vločky, celozrnné a žitné cestoviny, ryža, strukoviny, zemiaky, pohánka, quinoa a amarant.

A ako je to s ovocím?

Ovocie je síce zdrojom jednoduchých cukrov, ale obsahuje aj vysoký podiel vody, vlákniny a ďalších prospešných živín (vitamínov, minerálnych látok, antioxidantov). Benefity konzumácie ovocia výrazne prevažujú nad negatívami, a z tohoto dôvodu je primerané množstvo ovocia neoddeliteľnou súčasťou zdravého a vyváženého jedálnička.

Zvýšte príjem zeleniny

Zelenina je cenným zdrojom vitamínov a vlákniny. Práve vláknina pomáha znižovať hladinu krvného cukru, pretože spomaľuje trávenie a vstrebávanie sacharidov z jedla. Snažte sa denne zjesť aspoň 400 gramov zeleniny a preferujte čerstvú zeleninu nad tepelne upravenou zeleninou.

Zamerajte sa na zdravé tuky

Tuky by mali v jedálničku tvoriť 25–30 % vášho energetického príjmu. Okrem celkového príjmu je dôležité strážiť si aj správne zdroje tukov. Do jedálnička zaraďte viac zdravých tukov s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín – napríklad orechy, semienka, tučné ryby, avokádo, olivy, olivový olej, ľanový olej a avokádový olej.

Na druhú stranu znížte príjem tuku s vysokým podielom nasýtených mastných kyselín, ktoré sa vyskytujú v tučných mliečnych výrobkoch (syry nad 45 % t.v.s., maslo, smotana), tučných druhoch mäsa, sadle a tučných údeninách (salámy, párky, klobásy, hurky, apod.).

Dôležité je tiež vyhýbať sa tzv. trans-tukom. Trans-tuky, alebo aj trans mastné kyseliny, patria medzi veľmi škodlivé tuky, ktoré zvyšujú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu a celkového cholesterolu v krvi. Súčasne znižujú hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu a pôsobia zápalovo, čím zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení, aterosklerózy a cukrovky 2. typu. 

Hlavným zdrojom trans-mastných kyselín sú stužené tuky, polotovary, vyprážané jedlá, sladkosti, jedlá z fast foodu a ďalšie priemyselne spracované potraviny.

Nezabúdajte na dostatok bielkovín

Bielkoviny sú dôležitými stavebnými kameňmi nášho tela a mali by tvoriť 15–20 % celkového energetického príjmu. Bielkoviny by sa zároveň mali vyskytovať v každom jedle. 

Medzi vhodné zdroje bielkovín patrí kvalitné mäso, ryby, nízkotučné a stredne tučné mliečne výrobky, obilniny, vajcia, šmakoun, tofu a tempeh. Bielkoviny spomaľujú vstrebávanie sacharidov z čreva do krvi a obmedzujú tak nárast glykémie po jedle.

Vyhnite sa sladeným nápojom

Sladené nápoje obsahujú vysoké množstvo jednoduchých sacharidov (cukrov) a ich pravidelná konzumácia negatívne ovplyvňuje hladinu krvného cukru. Sladené nápoje navyše stimulujú pocit hladu, zvyšujú riziko vzniku zubného kazu a môžu byť príčinou nechceného naberania telesného tuku. 

Ak si chcete udržať zdravú hodnotu krvného cukru, vyvarujte sa pravidelnému popíjaniu sladených minerálnych vôd, limonád, sirupov, sladených mliečnych nápojov a energetických drinkov. Pozor aj na džúsy a ovocné šťavy, a to vrátane domácich.

Hýbte sa

Pohyb nezanedbateľným spôsobom ovplyvňuje hladinu cukru v krvi. Pravidelná pohybová aktivita prispieva ku zníženiu glykémie, najmä v dôsledku zvýšenia inzulínovej senzitivity. 

Viete, že…
Pôsobí tiež preventívne proti vzniku srdcovo-cievnych ochorení, pretože zlepšuje krvný tlak, cholesterol a celkový lipidový profil. Ideálne je hýbať sa aspoň 4× týždenne 30–60 minút.

Úplne najlepšie je venovať sa vytrvalostným aktivitám aj silovému tréningu (posilňovaniu). Posilňovaním budujete svaly, ktoré svojou činnosťou spotrebovávajú väčšie množstvo glukózy, čo znižuje hladinu krvného cukru z dlhodobého hľadiska. Ak vás cvičenie nebaví, netrápte sa. Môžete si zvoliť akúkoľvek aktivitu, ktorú máte radi, napríklad pravidelné prechádzky. Každý krok sa počíta.

Obmedzte alkohol

Alkoholické nápoje výrazne ovplyvňujú hladinu krvného cukru, a to v negatívnom zmysle slova. Na hladinu cukru v krvi pôsobí samotný alkohol i cukry, ktoré alkoholické nápoje obsahujú. Konzumácia alkoholu zhoršuje schopnosť udržovať stálu hladinu cukru v krvi. Z tohoto dôvodu je lepšie pri zvýšenej hladine krvného cukru s alkoholom šetriť.

Inšpirujte sa

Aj keď som v tehotenstve pribrala 20 kg, do jedného roka som nemala problém schudnúť na svoj štandard. Zmena nastala pri nástupe do penzie. Pribrala som počas 5 rokov 20 kg.

Glykemický index a glykemická nálož

Pri téme hladiny krvného cukru a výberu vhodných sacharidov sa môžete stretnúť aj s pojmami ako „glykemický index“ a „glykemická nálož“.

Glykemický index

Glykemický index (GI) udáva schopnosť konkrétnej potraviny zvýšiť hladinu glukózy v krvi (glykémiu) a hodnotu vzostupu glykémie porovnáva s hladinou krvného cukru (glukózy) po príjme referenčnej sacharidovej potraviny. Za referenčnú potravinu je obvykle považovaných 50 g čistej glukózy s glykemickým indexom GI = 100.

Potraviny delíme podľa hodnoty glykemického indexu na:

•  Potraviny s vysokým glykemickým indexom (GI > 70) – výrazne zvyšujú hladinu glykémie a produkciu inzulínu, čo je následne sprevádzané prudkým poklesom hladiny krvného cukru, pretože inzulín „upratuje“ glukózu do buniek. Ostrý pokles hladiny krvného cukru môže viesť ku hypoglykémii, ktorá je sprevádzaná pocitmi hladu, chuťou na sladké a podráždenosťou. Čím vyšší je nárast hladiny krvného cukru po jedle, tým viac inzulínu telo potrebuje. Nadmerná spotreba potravín s vysokým GI tak stimuluje pankreas k väčšiemu vyplaveniu inzulínu a dochádza k neustálemu striedaniu vysokej a nízkej glykémie, čo zaťažuje celý organizmus. Medzi potraviny s vysokým GI patria napríklad kukuričné lupienky, sladké pečivo (croissant, buchty, šišky, koláče), chipsy, pufované ryžové chlebíky, popcorn, burizony, biela pšeničná múka a výrobky z nej, pivo, med či zemiaková kaša.
• Potraviny so stredným glykemickým indexom (GI = 55-69) – zvyšujú hladinu krvného cukru stredne rýchlo. Patria sem niektoré druhy ovocia a zeleniny (kukurica, ananás, banány, červená cvikla), sušené ovocie, zemiaky, kuskus, celozrnné pečivo a biela ryža.
• Potraviny s nízkym glykemickým indexom (GI < 55) – zvyšujú hladinu krvného cukru pomaly, energia z nich sa uvoľňuje postupne a navodzujú pocit sýtosti na dlhší čas. 

Viete, že…
Potraviny s nízkym GI sú preto veľmi vhodné predovšetkým pri kontrole telesnej hmotnosti a zoštíhľovaniach režimových opatreniach. Medzi potraviny s nízkym GI patrí zelenina, väčšina druhov ovocia, strukoviny, orechy, celozrnná ryža, celozrnné a žitné pečivo.

V rámci zdravej výživy a pri udržovaní optimálnej hmotnosti, alebo redukcii váhy je vhodnejšie preferovať potraviny s nízkym až stredným GI, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru mierne, a tým navodzujú dlhší pocit sýtosti. Čím je glykemický index potraviny vyšší, tým väčšie výkyvy v glykémii táto potravina spôsobuje.

Glykemický index má jedno veľké úskalie – jeho hodnotu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov. Jednotlivé hodnoty glykemického indexu majú pomerne nízku výpovednú hodnotu, pretože výsledný GI je ovplyvnený celkovým zložením jedla a prípravou pokrmu. V skutočnosti málokto jeme iba čisto sacharidové potraviny, ale kombinujeme ich vždy s inými zložkami výživy, ako sú bielkoviny a tuky. Nedáme si len ryžu, ale dáme si k nej aj mäso. K ovociu si obyčajne dáme jogurt a orechy apod.

Všetko, čo pridáme k základnej sacharidovej potravine a to, ako ju spracujeme, ovplyvní výslednú hodnotu glykemického indexu. Glykemický index je preto len orientačným ukazovateľom, ktorý môže pomôcť pri výberu vhodnejších a menej vhodných sacharidov pri udržovaní správnej hladiny krvného cukru.

Glykemická nálož

Vzhľadom k niektorým obmedzeniam glykemického indexu bol zavedený do praxe ďalší ukazovateľ, ktorý slúži k hodnoteniu celkového glykemického účinku potravín. Týmto ukazovateľom je tzv. glykemická nálož. Glykemická nálož  (GL, glycemic load) hovorí o absolútnych hodnotách vzostupu glykémie po konzumácii potravy a zároveň o inzulínovej odozve (produkcii inzulínu z pankreasu do krvného obehu).

Glykemická nálož zohľadňuje glykemický index potraviny a celkové množstvo sacharidov obsiahnutých v porcii danej potraviny, preto je v porovnaní s glykemickým indexom praktickejšia a je o niečo lepším ukazovateľom celkového metabolického účinku sacharidov. Glykemická nálož sa vypočíta vynásobením hodnoty GI celkovým obsahom sacharidov v porcii, a táto hodnota sa následne vydelí hodnotou sto.

Glykemický index = GI * celkový obsah sacharidov v konzumovanej porcii (v gramoch) / 100

Delenie potravín podľa glykemickej nálože:

• Nízka GL (10 a menej) – zelenina, menej sladké ovocie (napríklad bobuľovité plody), nesladené mliečne výrobky a syry
• Stredná GL (11-19) – sladké ovocie, škrobovitá zelenina, celozrnné obilniny, varené zemiaky
• Vysoká GL (20 a viac) – sladkosti, čokoláda, cestoviny, biela ryža, sladké pečivo

Inšpirujte sa

Naozaj stojí za to prekonať lenivosť, prestať hľadať výhovorky a začať so svojím životom niečo robiť. Hneď dnes, nie až zajtra.

Ukážkový jedálniček pri vysokej hladine krvného cukru

Deň 1

• Raňajky: Kaša zo pšena s nízkotučným gréckym jogurtom a lesným ovocím
• Desiata: Polotučný tvaroh s jablkom a kešu orechmi
• Obed: Kuracie prsia na zelenine, varené zemiaky
• Olovrant: Knäckebrot s cottage syrom, kaleráb
• Večera: Celozrnný chlieb s žervé a kvalitnou šunkou, paradajky

Deň 2

• Raňajky: Praženica so šunkou, žitný chlieb, paprika
• Desiata Biely jogurt (do 3 % tuku) s malinami
• Obed: Celozrnné cestoviny s paradajkovou omáčkou a nízkotučnou mozzarellou
• Olovrant: Neochutený kefír
• Večera: Pečený losos so sladkými zemiakmi, šalát

Deň 3

• Raňajky: Nesladené müsli s bielym jogurtom (do 3 % tuku) a hruškou
• Desiata: Ricotta s tvarohom a ovocím
• Obed: Zapečený kuskus so zeleninou a syrom (30 % t.v.s.)
• Olovrant: Humus, krehké plátky, paprika
• Večera: Celozrnný toust s avokádom a kvalitnou šunkou, uhorka

Poznámka: Jedálniček slúži iba pre inšpiráciu. Veľkosť porcií a zloženie jedálnička je nutné vždy individuálne prispôsobiť daným potrebám a zdravotnému stavu jedinca.

Kedy navštíviť lekára?

Už sa nejaký čas snažíte dodržovať vyváženou stravu a snažíte sa znížiť hladinu cukru v krvi, ale stále sa nemení, alebo máte dokonca ďalšie problémy? Potom je načase navštíviť lekára, ktorý posúdi váš zdravotný stav a navrhne prípadnú ďalšiu liečbu. 

Vhodné je konzultovať svoj jedálniček so špecialistom na výživu (najlepšie nutričným terapeutom), ktorý odhalí prípadné chyby vo vašom stravovaní a odporučí konkrétne zmeny.

Zhrnutie: Ako bojovať proti vysokému krvnému cukru?

• Hyperglykémia sa môže objaviť nárazovo po jedle, alebo chronicky, napríklad v dôsledku nezdravej životosprávy. 
• Čím dlhšie trvá, tým väčšie zdravotné riziká hrozia – od poškodenia očí až po mŕtvicu. 
• Riziká znížite pravidelnou kontrolou glykémie u lekára a zdravým životným štýlom.

Dostatok spánku a pohybovej aktivity, obmedzenie stresu spolu so zdravou stravou vám pomôžu udržať glykémiu pod kontrolou.

Zdroje

1. Kocová, Markéta & Šídlo, Luděk. (2014). Diabetes mellitus – hrozba pro jednotlivce i pro celou společnost. Demografie. 56. 160‒171.
2. Olšovský, J. (2018). Diabetes mellitus 2. typu: průvodce ošetřujícího lékaře. 2. aktualizované a doplněné vydání. Praha: Maxdorf. Farmakoterapie pro praxi. ISBN 978-80-7345-558-3.
3. Petroni, M. L., Brodosi, L., Marchignoli, F., Sasdelli, A. S., Caraceni, P., Marchesini, G., & Ravaioli, F. (2021). Nutrition in Patients with Type 2 Diabetes: Present Knowledge and Remaining Challenges. Nutrients, 13(8), 2748.
4. Ley, S. H., Hamdy, O., Mohan, V., & Hu, F. B. (2014). Prevention and management of type 2 diabetes: dietary components and nutritional strategies. Lancet, 383(9933), 1999–2007.
5. Szczerba, E., Barbaresko, J., Schiemann, T., Stahl-Pehe, A., Schwingshackl, L., & Schlesinger, S. (2023). Diet in the management of type 2 diabetes: umbrella review of systematic reviews with meta-analyses of randomised controlled trials. BMJ Medicine, 2(1), e000664.
6. Churuangsuk, C., Hall, J., Reynolds, A., Griffin, S. J., Combet, E., & Lean, M. E. J. (2022). Diets for weight management in adults with type 2 diabetes: an umbrella review of published meta-analyses and systematic review of trials of diets for diabetes remission. Diabetologia, 65(1), 14–36.
7. Rosolová, H. (2022). Prediabetes. Vnitřní lékařství, 68(2), 82–84.
8. Piťhová, P. (2021). Diabetik v ordinaci praktického lékaře – 1. část, Diabetes mellitus 2. typu a jeho léčba. Medicína pro praxi, 18(2), 104–111.
9. Kvapil, M. (2002). Nové trendy v léčbě diabetu 2. typu umožňují dosáhnout lepších výsledků. Interní medicína pro praxi, 4(11), 540–544.
10. Piťhová, P., & Charvát, J. (2005). Výživa a doplňky výživy u diabetických pacientů. Medicína pro praxi, 4, 139–142.
11. Turner, G., Quigg, S., Davoren, P., Basile, R., McAuley, S. A., & Coombes, J. S. (2019). Resources to Guide Exercise Specialists Managing Adults with Diabetes. Sports Medicine – Open, 5(1), 20.
12. Piccoli, A., Cannata, F., Strollo, R., Pedone, C., Leanza, G., Russo, F., Greto, V., Isgrò, C., Quattrocchi, C. C., Massaroni, C., Silvestri, S., Vadalà, G., Bisogno, T., Denaro, V., Pozzilli, P., Tang, S. Y., Silva, M. J., Conte, C., Papalia, R., Maccarrone, M., & Napoli, N. (2020). Sclerostin Regulation, Microarchitecture, and Advanced Glycation End-Products in the Bone of Elderly Women With Type 2 Diabetes. The Journal of Bone and Mineral Research, 35(12), 2415–2422.
13. Maahs, D. M., West, N. A., Lawrence, J. M., & Mayer-Davis, E. J. (2010). Epidemiology of type 1 diabetes. Endocrinology and Metabolism Clinics of North America, 39, 481–497. 
14. Piercy, K. L., & Troiano, R. P. (2018). Physical Activity Guidelines for Americans From the US Department of Health and Human Services. Circulation: Cardiovascular Quality and Outcomes, 11 (11).
15.  Abushamat, L. A., McClatchey, P. M., Scalzo, R. L., & Reusch, J. E. B. (2019). The Role of Exercise in Diabetes. [cit. 18.6.2021]. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31751111/
16. Deakin, V., Wilson, D., & Cooper, G. (2009). Special needs: the athlete with diabetes. In L. Burke, & V. Deakin (Eds.), Clinical Sports Nutrition (4 ed., pp. 578-595). McGraw-Hill Education.
17. Moriarity, J. M. (1997). The diabetic athlete. In: Sallis R, Massimino F, eds. Essentials of sports medicine (pp. 69-79). St. Louis: Mosby-Year Book.
18. Birrer, R. B., & Sedaghat, V-D. (2003). Exercise and diabetes mellitus, optimizing performance in patients who have type 1 diabetes. Physician and Sportsmedicine, 31(5), 29–33.
19. Brož, J. (2012). Co je diabetes mellitus. Praha: Ing. Slávka Wiesnerová. ISBN 978-80-904809-8-8.
20. Krčová, D. (2019). Sportovní výživa na míru. Praha: Erasport. ISBN 978-80-905685-6-3.