Výživa pri anorexii: Ako znovu nájsť zdravý vzťah k jedlu

Anorexia nie je len porucha príjmu potravy. Je to hlboký zápas tela i duše, ktorý často vedie k extrémnemu obmedzeniu jedla a narušeniu vzťahu k jedlu. Návrat k zdravému životnému štýlu nie je jednoduchý, ale je možný. Poďte sa pozrieť na to, prečo je pri liečbe anorexie tak dôležitá správne nastavená strava a ako vôbec znovu nájsť dôveru vo vlastné telo i samotné jedlo.

Čo je to mentálna anorexia?

Anorexia, celým názvom mentálna anorexia, je vážne psychické ochorenie, ktoré sa prejavuje odmietaním jedla, drastickým obmedzením príjmu energie a veľmi často aj skresleným vnímaním vlastného tela. Človek s anorexiou má silný strach z priberania a aj pri veľmi nízkej telesnej hmotnosti sa môže stále vidieť ako „tučný“. Mentálna anorexia je porucha príjmu potravy, ktorá nie je iba o chudnutí – je to komplexná choroba, ktorej príčiny často siahajú hlboko do psychiky človeka. 

Toto ochorenie postihuje predovšetkým dievčatá a ženy, ale nevyhýba sa ani mužom. Anorexia sa najčastejšie objavuje v období dospievania, keď telo aj myseľ prechádzajú zásadnými zmenami, ale ani to nie je pravidlom. Mentálna anorexia môže postihnúť človeka v akomkoľvek veku. Najviac sa objavuje u ľudí, ktorí sú veľmi cieľavedomí, perfekcionistickí, citliví na kritiku a majú nízke sebavedomie. Spúšťačom býva často stres, tlak okolia, porovnávanie sa s ostatnými alebo nerealistické predstavy o kráse. 

Typickými prejavmi mentálnej anorexie sú:

• Zámerné a dlhodobé obmedzovanie príjmu potravy
• Intenzívny strach z priberania 
• Poruchy menštruácie (u žien)
• Výrazné chudnutie až pod hranicu podvýživy
• Popieranie problému („Ja som v poriadku, len si strážim líniu“)
• Nadmerné cvičenie a snaha „spáliť“ každú kalóriu

Nie je to ale iba o hmotnosti, pretože anorexia ovplyvňuje celé telo a zasahuje do každého aspektu života. Môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám, ako je oslabenie imunitného systému, srdcové problémy, osteoporóza alebo problémy s trávením. Zároveň má výrazný vplyv na psychiku – prináša úzkosti, depresie, izoláciu od okolia a stratu radosti zo života.

Obnova výživy je nevyhnutná nielen pre psychickú pohodu, ale aj pre záchranu života.

Prvý krok k uzdraveniu: Vyhľadanie pomoci

Z pohľadu výživy je anorexia obrovskou výzvou. Nejde totiž len o to „začať jesť“, ale o prekonanie hlbokého strachu, viny a úzkosti spojenej s jedlom. V prvej fáze je dôležitá:

• Odborná pomoc – spolupráca s nutričným terapeutom, psychológom či psychiatrom.
• Bezpečné prostredie – podpora od blízkych, pokojné a neodsudzujúce prostredie.
• Malé kroky – postupné zvyšovanie porcií a zavádzanie nových potravín.

Veľký význam má spolupráca s nutričným terapeutom. Ten pomáha nielen s vytvorením individuálneho jedálnička, ale aj s odbúravaním strachu z konkrétnych potravín, normalizáciou stravovacích návykov a opätovným budovaním dôvery vo vlastné telo. 

Nutričný terapeut pristupuje citlivo a bez posudzovania – berie do úvahy ako fyzické potreby, tak psychické hranice klienta. Práve vďaka tejto podpore je možné krok za krokom obnovovať vzťah k jedlu bez tlaku a extrémnych zmien.

Nutričná podpora pri anorexii má niekoľko cieľov:

1. Zastaviť chudnutie a zaistiť dostatočný príjem energie.
2. Postupne zvyšovať hmotnosť na zdravú úroveň.
3. Zaistiť dostatok všetkých živín, vrátane vitamínov a minerálnych látok.
4. Naučiť sa znova vnímať signály hladu a sýtosti.
5. Zbaviť sa strachu z jedla a obnoviť zdravý vzťah k výžive.

Zostaviť vhodný stravovací plán pre človeka s anorexiou je veľmi citlivá záležitosť. Nutričný terapeut musí brať do úvahy nielen aktuálny zdravotný stav, ale aj psychickú kondíciu a celkový prístup k jedlu. Cieľom nie je len pribrať, ale naučiť sa jesť pravidelne, vyvážene a bez stresu.

Jedlo ako liek, nie ako nepriateľ 

Pri anorexii telo dlhodobo nedostáva potrebné množstvo energie a živín. Najprv čerpá zo zásob tukov, ale postupom času sa začne rozpadať aj svalová hmota – vrátane tej srdcovej. Pretože telo nemá dostatok energie z potravy, začne „pojedať samo seba“. Metabolizmus sa výrazne spomaľuje, trávenie sa narúša, oslabuje sa imunitný systém a dochádza k hormonálnym výkyvom, napríklad k vymiznutiu menštruácie.

Výživa však neovplyvňuje iba fyzický stav. Mozog, ktorý je veľmi náročný na prísun glukózy, vitamínov a minerálnych látok, bez dostatočnej energie nemôže správne fungovať. Môže sa zhoršiť sústredenie, pamäť, schopnosť rozhodovania a celková psychická stabilita. Často sa objavujú úzkosti, podráždenosť, emočná otupenosť alebo pocity vnútorného prázdna.

Pravidelný a vyvážený príjem potravy je preto nevyhnutným základom nielen na uzdravenie tela, ale aj na zvládanie psychických ťažkostí. Telo a myseľ sú úzko prepojené – pokiaľ mozog nemá dostatok živín, je oveľa ťažšie meniť myslenie, pracovať na sebe alebo nadväzovať zdravší vzťah k jedlu i sebe samému. Túto skutočnosť je potrebné si postupne začať uvedomovať.

Každé jedlo je krokom smerom k uzdraveniu – nielen pre telo, ale aj pre dušu. Aj preto je dôležité nečakať a vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr.

Čo jesť a čoho sa nebáť?

Obnova zdravého stravovania u ľudí s mentálnou anorexiou je komplexný proces, ktorý vyžaduje citlivý prístup, odborný dohľad a predovšetkým trpezlivosť. Každé telo reaguje inak, a preto neexistuje univerzálne riešenie pre všetkých.

Zavedenie pravidelného režimu

Základným krokom je zavedenie pravidelného stravovacieho režimu. Obvykle sa začína s 3 hlavnými jedlami a 2 – 3 menšími desiatami denne. Cieľom je, aby si telo zvyklo na stabilný prísun energie a prestalo žiť v „núdzovom režime“. Pravidelnosť pomáha obnoviť metabolizmus, upokojiť tráviaci trakt a zároveň dáva psychike pocit istoty a predvídateľnosti.

Jedlá by mali byť nutrične vyvážené – teda obsahovať bielkoviny, sacharidy aj tuky v primeranom pomere. Veľkú úlohu zohráva aj ich energetická hustota. Spočiatku je vhodné podávať jedlá, ktoré sú kaloricky bohaté, ale objemovo nenáročné. To pomáha priberať bez toho, aby človek mal pocit, že je „príliš veľa“. Príkladom môže byť:

• pridanie oleja alebo masla do zeleniny a príloh
• obohatenie kaše alebo jogurtu o orechové maslá
• použitie smotany do polievok alebo omáčok
• zaradenie tučnejších mliečnych výrobkov

Bezpečný začiatok: fáza refeedingu

U osôb s výraznou podvýživou je potrebné postupovať obzvlášť opatrne. Po dlhom období hladovania je telo extrémne citlivé a náhly príjem veľkého množstva kalórií môže byť nebezpečný. Tento stav sa nazýva syndróm dopĺňania kŕmenia – metabolická reakcia, pri ktorej dochádza k rýchlym zmenám hladín elektrolytov (napr. fosforu, draslíka, horčíka), čo môže viesť k poruchám srdcového rytmu, zlyhaniu orgánov alebo dokonca k strate vedomia.

Z tohto dôvodu je nutné začať pomaly a pod dohľadom odborníkov (ideálne nutričného terapeuta a lekára). Prvotné dávky energie bývajú nízke a zvyšujú sa postupne, s dôrazom na pravidelné laboratórne kontroly a testy.

Postupné navyšovanie kalórií 

Energetický príjem sa nastavuje individuálne podľa východiskovej hmotnosti, zdravotného stavu a miery podvýživy. U hospitalizovaných pacientov sa často začína na hodnote okolo 20 – 30 kcal/kg telesnej hmotnosti denne, pričom tempo navyšovania sa odvíja od reakcie tela. Telo treba „prebudiť“, ale nepreťažiť.

Cieľom je pozvoľný, ale udržateľný váhový prírastok:

• Hospitalizovaní pacienti: cca 0,5 – 1,0 kg týždenne
• Ambulantní pacienti: cca 0,25 – 0,5 kg týždenne

Dôležité je, aby priberanie človek nevnímal ako trest alebo niečo negatívne, ale ako prostriedok na uzdravenie a návrat k plnohodnotnému životu.

Rozširovanie jedálnička

Jedným z najväčších psychických blokov pri liečbe anorexie je strach z konkrétnych potravín. Medzi tie najčastejšie odmietané patria tuky, sladkosti, pečivo, cestoviny, prílohy alebo akékoľvek „nezdravé“ či „priemyselne spracované“ potraviny.

Tento strach býva zakorenený hlboko a často vedie k vytvoreniu tzv. „bezpečného jedálnička“, teda veľmi obmedzeného výberu jedál, ktoré človek považuje za prijateľné. Typicky sa v ňom objavuje len zelenina (hlavne surová), sucháre, nízkotučné alebo odtučnené mliečne výrobky a diétne potraviny s nízkou kalorickou hodnotou.

Takýto spôsob stravovania ale nie je udržateľný. Telo nemá z čoho čerpať potrebné živiny a zároveň to udržuje psychiku v neustálom napätí a obmedzovaní. Zásadným krokom v uzdravovaní je rozšírenie jedálnička. Nejde o to jesť všetko hneď, ale o postupné zaraďovanie „zakázaných“ potravín späť do stravy a zbúranie čiernobieleho myslenia. Žiadne jedlo samo o sebe nie je „zlé“. Rozhoduje celkový kontext, množstvo a vyváženosť.

Aj dezert, zmrzlina alebo kúsok čokolády môže byť súčasťou zdravého a vyváženého jedálnička, obzvlášť pokiaľ človeku prináša radosť a pomáha mu odbúravať strach z jedla.

Ako začať s rozširovaním jedálnička

• Začnite pomaly – vyberte si jednu „obávanú“ potravinu a skúste ju zaradiť v malom množstve do bežného jedálnička.
• Pomáha opakovanie – čím častejšie sa s danou potravinou stretnete, tým viac sa znižuje úzkosť s ňou spojená.
• Skúste nehodnotiť – skúste prestať deliť jedlo na „dobré“ a „zlé“. Každé jedlo je nositeľom energie, chuti a niekedy aj spomienok. A všetky tieto aspekty sú pre nás dôležité.

Vyvážený príjem všetkých živín

Mnoho ľudí s anorexiou má hlboko zakorenený strach z určitých zložiek stravy, najmä z tukov a sacharidov. Tieto obavy je potrebné v rámci liečby postupne odbúravať a nahradiť ich porozumením tomu, ako jednotlivé živiny telu prospievajú:

• Sacharidy–Hlavný zdroj energie pre mozog aj svaly. Mali by tvoriť približne 50 – 55 % denného energetického príjmu. Zdroje: celozrnné obilniny, pečivo, ryža, zemiaky, ovocie, kuskus, bulgur, pohánka, pšeno, quinoa.
• Bielkoviny– Kľúčové pre obnovu svalovej hmoty, tvorbu enzýmov, hormónov a regeneráciu tkanív. Odporúčaný príjem je 1,0 – 1,5 g/kg telesnej hmotnosti, v niektorých prípadoch aj viac. Zdroje: mäso, ryby, vajcia, strukoviny, tofu, mliečne výrobky, syry.
• Tuky– Nevyhnutné pre správnu činnosť mozgu, hormonálnu rovnováhu a vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K). Tiež pomáhajú zvýšiť kalorickú hodnotu jedla bez jeho objemového zväčšenia. Zdroje: kvalitné rastlinné oleje, orechy, semienka, avokádo, maslo, tučné ryby.
• Mikroživiny(vitamíny a minerálne látky) – Pri dlhodobej podvýžive býva telo výrazne oslabené a často trpí nedostatkom kľúčových látok, ako sú vitamíny skupiny B (najmä B1, B6, B12), vitamín D a vápnik (dôležité pre zdravie kostí), železo (prevencia anémie), zinok a horčík (pre imunitný a nervový systém). Pokiaľ nie je možné tieto potreby pokryť bežnou stravou, odporúča sa doplňovanie formou suplementácie – vždy pod dohľadom lekára.

Spoločné jedlo

Jesť v spoločnosti druhých môže byť veľkou pomocou pri prekonávaní strachu z jedla. Spoločné stolovanie s rodinou alebo kamarátmi znižuje stres, odvádza pozornosť od úzkostných myšlienok a pomáha obnovovať zdravý vzťah k jedlu. Jedlo sa tak postupne môže stať príjemným, zdieľaným rituálom, nie zdrojom napätia.

Zápisníky a reflexie

Zapisovanie myšlienok a pocitov spojených s jedlom je účinný nástroj pri liečbe. Skúste si viesť stravovací alebo emočný denník – nie kvôli počítaniu kalórií, ale pre zaznamenávanie emócií, fyzických reakcií, strachov alebo pokrokov. Takéto zápisky pomáhajú lepšie vnímať súvislosti medzi psychickým stavom a stravovaním a poskytujú dobrý podklad pre ďalšie pokroky v boji s anorexiou.

Sledovanie zmien a zdravotného stavu

Celý proces zmeny stravovacích návykov vyžaduje pravidelný monitoring zdravotného stavu, aby bolo možné včas zachytiť prípadné komplikácie a zároveň sledovať pokroky. Kontrolujú sa napríklad:

• laboratórne hodnoty (hladiny elektrolytov, vitamínov, minerálnych látok)
• stav hydratácie, funkcie pečene, obličiek a srdca
• zmeny telesnej hmotnosti a zloženia tela (napr. pomer tuku a svalovej hmoty)

Okrem fyzického zdravia je ale kľúčová aj psychologická podpora – jedlo totiž nie je len otázkou biológie, ale aj emócií, strachov a vnútorných presvedčení. Nutričná liečba preto prebieha vždy v kontexte širšej terapeutickej starostlivosti.

Ukážkový jedálniček pre prvú fázu liečby anorexie

Nasledujúci ukážkový jedálniček je iba orientačný. Slúži ako príklad, ako môže vyzerať strava v úvodnej fáze liečby anorexie. Dôraz je kladený predovšetkým na pravidelnosť, dostatok energie a jednoduché, dobre znášané jedlá.

Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je iný a jedálniček by mal byť vždy prispôsobený individuálnym potrebám, aktuálnemu zdravotnému stavu, telesnej hmotnosti, psychickej kondícii a fáze liečby. Ideálne by mal byť zostavený v spolupráci s nutričným terapeutom.

Raňajky

• Ovsená kaša z mlieka s banánom, škoricou a lyžičkou arašidového masla
• + kakao

Desiata 

• Grécky jogurt + granola + hrsť orechov

Obed

• Kuracie mäso na olivovom oleji, ryža s maslom, dusená mrkva + malý dezert – napr. puding alebo tiramisu

Olovrant

• Chlieb s nátierkovým maslom a pažítkou, šunka + hrozno

Večera

• Cestovinový šalát s tuniakom, vajíčkom akyslou smotanou

2. večera

• Hrnček teplého mlieka + pár sušienok alebo kúsok horkej čokolády

Emócie spojené s jedlom: Čo robiť, keď sa jedlo stane nepriateľom?

Jedlo by malo byť prirodzenou súčasťou života a zdrojom energie, radosti aj chuti. U ľudí s anorexiou je to však často naopak. Namiesto pohody prichádza strach, vina, hanba alebo odpor. Také emócie sú bežné a neznamenajú zlyhanie. Sú len signálom, že telo aj myseľ volajú o pomoc.

Psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), pomáha tieto negatívne myšlienky rozpoznať, pomenovať a postupne premeniť. Dôležitým cieľom je normalizovať jedlo ako bežnú súčasť každodenného života, nie ako hrozbu alebo test sebakontroly.

Praktické tipy na zvládanie emočného jedenia

• Vytvorte si stravovaciu rutinu. Vopred naplánovaný režim (napr. 3 hlavné jedlá + 2 – 3 desiaty) pomáha vyhnúť sa vnútornému boju o tom, čo a kedy jesť. Znižuje stres z rozhodovania a vytvára pocit bezpečia.
• Nájdite si jedlá, ktoré vám chutia. Aj keď sú jednoduché, základom je, aby boli výživné a psychicky zvládnuteľné.
• Veďte si denník emócií a jedla. Nie kvôli kontrole, ale kvôli porozumeniu. Zapisujte si, ako ste sa cítili pred, počas a po jedle. Pomáha to odhaliť súvislosti a zároveň sa posilňuje vedomé rozhodovanie.
• Oceňujte malé pokroky. Napríklad že ste zjedol/a celé jedlo, alebo vyskúšal/a novú potravinu. Aj malý krok je pohyb vpred.

Obnova signálov hladu a sýtosti príde časom

Jedným z dôsledkov dlhodobého hladovania je narušenie prirodzeného vnímania hladu a sýtosti. Telo, ktoré sa opakovane nedočkalo jedla, sa prispôsobilo. Prestalo si ho pýtať. Tento stav ale neznamená, že jedlo nepotrebuje – práve naopak.

V začiatkoch liečby sa preto nemožno spoliehať na vnútorné signály. Je nutné jesť podľa plánu, aj keď hlad necítite. Telo potrebuje energiu na uzdravenie a pravidelné jedlo je kľúčom k tomu, aby sa znovu naštartovalo.

Akonáhle sa stav stabilizuje, telo postupne prechádza z režimu prežitia späť do rovnováhy. Pocity hladu a sýtosti sa začnú pomaly vracať, ale môže to trvať týždne až mesiace. Trpezlivosť a dôvera v proces sú preto zásadné.

Ako dlho trvá zotavovanie?

Liečba mentálnej anorexie je dlhodobý proces. Neprebieha vždy podľa plánu a často býva ako na hojdačke – striedajú sa lepšie a náročnejšie obdobia. Úplné zotavenie môže trvať niekoľko mesiacov až niekoľko rokov. Niekto zaznamená výrazné zlepšenie počas prvého roka, iný potrebuje viac času. Kľúčové je neporovnávať sa s ostatnými a zamerať sa na vlastné tempo a malé, ale trvalé zmeny.

Zásadná je aj pomoc od okolia

Rodina, priatelia a partneri hrajú pri liečbe veľmi dôležitú úlohu. Môžu byť oporou, ale niekedy aj (aj keď neúmyselne) zdrojom tlaku. Záleží od spôsobu komunikácie a prístupu.

Čo pomáha:

• Zaujímajte sa o to, ako sa človek cíti, nie len o to, koľko váži alebo koľko zjedol.
• Buďte trpezliví. Uzdravovanie je beh na dlhú trať – s pokojnou podporou to ide ľahšie.
• Vyhnite sa komentárom ako: „Musíš viac jesť!“ alebo „Takto nemôžeš ďalej vyzerať“ – aj dobre mienené poznámky môžu ublížiť.
• Nenútiť, ale motivovať. Povzbudenie k odbornej pomoci má väčšiu silu ako tlak alebo ultimáta.
• Zapojte sa aktívne. Pokiaľ je to možné, navštívte spoločnú terapiu alebo si zistite viac o poruchách príjmu potravy. Porozumenie problému prináša lepšiu podporu.

Reálne očakávania počas liečby

Uzdravovanie z mentálnej anorexie nie je priama cesta. Pripomína skôr pomalý a kľukatý výstup, keď sa dobré dni striedajú s náročnými. Občasný krok späť neznamená zlyhanie, je to bežná súčasť liečby.

Čo je dobré si pripomínať:

• Priberanie je len jeden aspekt liečby, nie cieľ sám o sebe.
• Aj keď sa zlepší telesný stav, psychické uzdravenie môže trvať dlhšie.
• Chuť do jedla môže byť spočiatku narušená – buď chýba úplne, alebo sa naopak objavuje nutkanie prejedať sa.
• Ľudia sa môžu stretávať s pocitom viny, hanby, alebo so strachom, že „už nebudú nikdy normálni“. Ale to nie je pravda, uzdravenie je možné.

Ako spoznať hroziaci relaps?

Niekedy môže dôjsť k relapsu alebo návratu problémov. To sa často neprejaví hneď drastickým úbytkom váhy, ale postupne. Práve preto je dôležité vnímať varovné signály:

• Opätovné obmedzovanie určitých potravín
• Vracajúce sa výčitky po jedle
• Nadmerné cvičenie „pre kompenzáciu“, nie pre radosť
• Skrývanie jedál alebo klamstvo o tom, čo človek zjedol
• Strata motivácie k uzdraveniu
• Izolácia, odmietanie spoločného jedla

V takej chvíli je zásadné včas zasiahnuť – vrátiť sa k stravovaciemu plánu, vyhľadať terapeuta, otvorene hovoriť o tom, čo sa deje. Relaps nie je hanba, ale varovanie. A čím skôr sa naň zareaguje, tým ľahší je návrat späť.

Kedy je potrebná hospitalizácia?

Niekedy je stav natoľko vážny, že domáca liečba už nestačí. V takom prípade nie je zlyhaním priznať si, že je potrebná odborná pomoc v nemocničnom prostredí. Hospitalizácia je ochranný krok, ktorý môže zachrániť život.

Výživa počas hospitalizácie býva prísne kontrolovaná. Porcie sú presne určené, často sa podávajú doplnky výživy (tzv. sipping), a jedlá sú pod dohľadom. Cieľom je stabilizácia zdravotného stavu a bezpečné navýšenie hmotnosti.

Ambulantná liečba je naopak vhodná pre menej závažné prípady alebo ako pokračovanie po hospitalizácii. Výhodou je, že sa pacient učí fungovať v bežnom životnom prostredí. Na druhú stranu je potrebná silná vnútorná motivácia a dobrá podpora okolia.

Hospitalizácia je obvykle nutná, ak:

• BMI klesne pod kritickú hranicu (napr. pod 15)
• dochádza ku kolapsom, srdcovým arytmiám, dehydratácii alebo poruchám vedomia
• nie je možné doma navýšiť príjem jedla ani pod dohľadom
• objavujú sa vážne psychické problémy (sebapoškodzovanie, depresia, suicidálne myšlienky)
• ambulantná liečba nie je účinná

Hospitalizácia nie je prehra, ale šanca. Mnoho ľudí sa hospitalizácie bojí alebo ju vníma ako zlyhanie. V skutočnosti je to forma starostlivosti, ktorá dáva telu čas a priestor, aby sa zotavilo. Bez fyzickej stabilizácie sa práca s psychikou robí len veľmi ťažko. Pokiaľ bežná pomoc nestačí, je v poriadku požiadať si o viac. Aj silný človek niekedy potrebuje podporné koľaje, aby sa mohol vrátiť späť na cestu.

Uzdravenie je možné, aj keď sa to teraz nemusí zdať

Ak trápi anorexia práve vás, pamätajte na jedno. Uzdravenie z anorexie je možné. Mnoho ľudí sa z anorexie skutočne úplne zotavilo. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Nielenže sa naučili znova jesť – naučili sa žiť, nadväzovať vzťahy, študovať, pracovať, športovať, smiať sa. A áno, niekedy si aj dať zmrzlinu len preto, že na ňu majú chuť. Bez výčitiek. Bez trestania sa.

Čo znamená skutočné uzdravenie?

• Jesť bez strachu a bez viny
• Mať späť svoje telo – silné, zdravé a fungujúce
• Obnoviť menštruáciu a hormonálnu rovnováhu
• Mať energiu na bežný život aj radosti
• Nepotrebovať kontrolovať každé sústo
• Žiť život, v ktorom jedlo nie je stredobodom všetkého

Záver: Jedlo ako cesta späť k svojmu JA

Mentálna anorexia nie je voľba, rozmar ani otázka pevnej vôle. Je to závažná duševná porucha, ktorá vzniká z hlbších psychologických a často aj spoločenských príčin. A práve preto nepomáha hovoriť „jednoducho začni jesť“ – liečba musí byť komplexná, citlivá a vedená odborníkmi. Ale s pomocou to ide.

Úprava jedálnička pri anorexii nie je len o číslach na váhe. Ide o návrat k životu. K radosti, stabilite, energii. K možnosti sa smiať, plánovať budúcnosť, venovať sa tomu, čo človeka napĺňa. A jedlo, ktoré sa môže chvíľu zdať ako hrozba, sa môže stať opäť tým, čím vždy bolo – zdrojom sily, života, potešenia a spojenia s druhými.

Ak vy alebo niekto z vášho okolia bojuje s anorexiou, vedzte, že nie ste na to sami. Pomoc existuje a uzdravenie je možné. Treba si ale vedieť požiadať o pomoc.

Zdroje

1. Accurso, E. C., Cheng, J., Machen, V. I., Buckelew, S., Kreiter, A., Adams, S., Le Grange, D., Golden, N. H., & Garber, A. K. (2023). Hospital‑based higher calorie refeeding and mealtime distress in adolescents and young adults with anorexia nervosa or atypical anorexia nervosa. International Journal of Eating Disorders, 56(6), 1219–1227.
2. “A prospective observational study examining weight and psychosocial change in adolescent and adult eating disorder inpatients admitted for nutritional rehabilitation using a high‑energy re‑feeding protocol.” (2024). Journal of Eating Disorders, 12(1), 58.
3. High‑calorie refeeding in adolescents with anorexia nervosa: a narrative review. (2023). [Journal / source]
4. Pruccoli, J., Barbieri, E., Visconti, C., Pranzetti, B., Pettenuzzo, I., Moscano, F., Malaspina, E., Marino, M., & Valeriani, B. (2024). Refeeding syndrome and psychopharmacological interventions in children and adolescents with anorexia nervosa: A focus on olanzapine‑related modifications of electrolyte balance. European Journal of Pediatrics, 183, 1935–1941.
5. “Energy expenditure during nutritional rehabilitation: a scoping review to investigate hypermetabolism in individuals with anorexia nervosa.” (2024). Journal of Eating Disorders, 12, 63.
6. “Enteral Tube Nutrition in Anorexia Nervosa and Atypical Anorexia Nervosa and Outcomes: A Systematic Scoping Review.” (2025). Nutrients, 17(3), 425.
7. “Harnessing precision nutrition to individualize weight restoration in anorexia nervosa.” (2025). Journal of Eating Disorders, 13, 29.
8. Bernášková, K., & David, J. (2022). Realimentační syndrom. Česko‑slovenská pediatrie, 77(3), 166‑169.
9. Madden, S., Miskovic‑Wheatley, J., Clarke, S., Touyz, S., Hay, P., & Kohn, M. R. (2015). Outcomes of a rapid refeeding protocol in adolescent anorexia nervosa. Journal of Eating Disorders, 3(1), 8.
10. Eddy, K. T., Tabri, N., Thomas, J. J., Murray, H. B., Keshaviah, A., Hastings, E., Krishna, M., Herzog, D. B., Keel, P. K., Franko, D. L., & Frank, G. K. W. (2023). High‑calorie refeeding in adolescents with anorexia nervosa: A narrative review. Journal of Eating Disorders, 11, 28.
11. Steinhausen, H.‑C., & Hintze, L. T. (2021). Dietary intake and nutritional status in adolescents and young adults with anorexia nervosa: A 3‑year follow‑up study. International Journal of Eating Disorders, 54(7), 1138–1147.
12. De Bacco, C., Gaudiani, J. L., Bloxsome, D., Smith, R., & O’Connor, R. (2017). Adequacy of nutrient intake in women with restrictive anorexia nervosa. European Journal of Clinical Nutrition, 71(4), 466–475.
13. Baucom, K. L., Gordon, K. H., Crosby, R. D., & Le Grange, D. (2022). Macronutrient intake associated with weight gain in adolescent girls with anorexia nervosa. International Journal of Eating Disorders, 55(1), 50–57.
14. Whitelaw, M. L., Gilbert, N. L., Lam, P. Y., & Hayes, M. (2016). Outcomes of an inpatient refeeding protocol in youth with anorexia nervosa and atypical anorexia nervosa at Children’s Hospitals and Clinics of Minnesota. Journal of Eating Disorders, 4, 35.
15. Brewin, C., Bamford, B., & Rhodes, P. (2012). Refeeding low weight hospitalized adolescents with anorexia nervosa: A multicenter randomized controlled trial. Journal of the American Academy of Child & Adolescent Psychiatry, 51(12), 1142–1151.
16. Bauer, S., & Allan, S. (2017). Outcomes of an inpatient refeeding protocol in youth with anorexia nervosa: Rady Children’s Hospital San Diego/University of California, San Diego. Journal of Eating Disorders, 5, 1.
17. Di Nicolantonio, J. J., Mangan, D., & O’Keefe, J. H. (2012). Macronutrient intake in anorexia nervosa: The National Heart, Lung, and Blood Institute Growth and Health Study. American Journal of Clinical Nutrition, 95(2), 356–364.
18. Zanetti, M., Silton, N., & Perona, R. (2011). A one‑year follow‑up study in anorexia nervosa: Dietary pattern and anthropometrical evolution. European Journal of Clinical Nutrition, 56(11), 1088–1096.