Andropauza a chudnutie u mužov po päťdesiatke: Čo sa deje v tele a ako reagovať?

Už ste počuli o andropauze? Podobne ako ženské telo v menopauze, aj to mužské prechádza určitými zmenami. V rôznej miere sa u mužov môžu prejaviť hormonálne a štrukturálne zmeny, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, psychiku a celkovú kvalitu života. 

Aj z tohto dôvodu sa mnohí muži sťažujú na ťažšie chudnutie v strednom a vyššom veku. Možno aj po andropauze efektívne redukovať hmotnosť, zlepšiť zloženie tela a celkovú kvalitu života? V nasledujúcom článku vám odhalíme praktické tipy, ako úspešne chudnúť a spokojne žiť aj po andropauze.

Čo je to andropauza a prečo sa o nej hovorí čoraz častejšie?

Andropauza alebo syndróm mužského prechodu je charakterizovaná postupným úbytkom hladiny pohlavných hormónov (najmä testosterónu) u mužov v strednom a vyššom veku. Na rozdiel od ženskej menopauzy nejde o náhlu udalosť, ale o pozvoľný proces, ktorý sa u mužov prejavuje v rôznej miere, intenzite a v priebehu niekoľkých jednotiek až desiatok rokov.

Medzi typické príznaky andropauzy patria:

• zníženie libida a problémy s erekciou,
• únava, pokles fyzickej výkonnosti a celková strata vitality,
• strata svalovej hmoty a zvýšenie tukového tkaniva (najmä viscerálneho tuku),
• zhoršená nálada, podráždenosť, úzkosť, depresia,
• problémy so sústredením a pamäťou,
• poruchy spánku [13].

Hormonálne zmeny v andropauze

Andropauza navodzuje stav hormonálnej nerovnováhy, pri ktorom ubúda anabolických hormónov (ako testosterón alebo rastový hormón) a zvyšuje sa vplyv hormónov podporujúcich ukladanie energie (inzulín a kortizol) či sýtosť (leptín).

Testosterón 

Jednou z hlavných zmien, ku ktorým počas andropauzy dochádza, je pokles hladiny mužského pohlavného hormónu testosterónu. Proces sa nazýva hypogonadizmus, teda stav, keď telo nevytvára dostatok testosterónu. 

U väčšina mužov začína hladina testosterónu pozvoľna klesať už po 35. až 40. roku života. 

Podľa odhadov ubúda množstvo testosterónu zhruba o 0,4 % ročne, ale tzv. voľný (biologicky dostupný) testosterón môže klesať až 3× rýchlejšie, teda približne o 1,3 % ročne.

Dve hlavné príčiny poklesu testosterónu sú znižovanie produkcie v semenníkoch a zvyšujúca sa hladina bielkoviny zvanej SHBG (globulín viažuci pohlavné hormóny), ktorá na seba testosterón viaže, a tým ho robí neaktívnym.

Aj keď starší muži môžu mať celkovú hladinu testosterónu v medziach normy, biologicky dostupného testosterónu majú často výrazne menej ako mladí muži [4, 13].

Ďalšie hormonálne zmeny u mužov

• S vekom klesá produkcia IGF-1, DHEA a rastového hormónu. Ide o anabolické hormóny, ktoré podporujú tvorbu svalov a správny metabolizmus. 
• Tiež môžu nastávať zmeny v hormónoch ovplyvňujúcich energetickú rovnováhu. Preto mávajú niektorí starší muži s nadváhou v dôsledku nadbytku tuku vysoké hladiny leptínu (hormónu sýtosti, ktorý produkuje tukové tkanivo). Častá je aj leptínová rezistencia, čo je stav, keď organizmus na signály leptínu dostatočne nereaguje, a v dôsledku toho dochádza k dysregulácii chuti do jedla.

Obezita a zvýšená produkcia leptínu môžu prispievať k ďalšiemu znižovaniu testosterónu. To znamená, že muži s vyššou hladinou leptínu mávajú nižšie hladiny testosterónu (celkového aj voľného), a to aj po zohľadnení veku a obvodu pása. Leptín teda môže byť jedným z dôležitých bodov súvisiacich s obezitou a hypogonadizmom u starších mužov [6, 8].

• Dôležitú úlohu v andropauze hrá aj inzulín. Testosterón má vplyv na citlivosť tkanív voči inzulínu a metabolizmus cukrov. Znížené hladiny testosterónu u starších mužov sú spojené so zhoršenou inzulínovou senzitivitou a vyšším rizikom vzniku inzulínovej rezistencie. To v praxi znamená, že telo nevyužíva glukózu efektívne, dochádza tak k vyššej hladine cukru v krvi a ukladaniu energie vo forme zásobného tuku. Nie je preto náhodou, že muži s nízkym testosterónom majú častejšie metabolický syndróm a diabetes 2. typu [8].
• Zvýšený v dôsledku andropauzy býva aj stresový hormón kortizol. Chronický stres alebo aj zlá kvalita spánku (častá u starších ľudí) môžu viesť k jeho trvalo zvýšeným hladinám. Kortizol má katabolické účinky. To znamená, že podporuje odbúravanie svalového tkaniva a ukladanie tuku v oblasti brucha. Vyššia produkcia kortizolu u mužov tak prispieva k hromadeniu viscerálneho tuku, inzulínovej rezistencii a môže podporovať jojo-efekt [10].

Popísané hormonálne zmeny majú zásadný vplyv na zloženie tela a metabolizmus mužov v strednom a vyššom veku. Pokles androgénov vedie k strate svalovej hmoty, sily a k nárastu tukového tkaniva. Typickým znakom andropauzy je zväčšujúci sa obvod brucha. Dochádza totiž k redistribúcii tuku – mení sa miesto ukladania zásobného tuku z periférie (podkožia končatín) do brušnej oblasti medzi orgánmi (viscerálny tuk) [8].

Zároveň dochádza k spomaleniu bazálneho metabolizmu (pokojového energetického výdaja), k čomu prispieva menšie množstvo aktívnej svalovej hmoty a vplyv starnutia na bunkové procesy. 

Bazálny metabolizmus tak môže klesnúť u starších mužov aj po zohľadnení úbytku svalstva až o 5 % v porovnaní a mladými mužmi s rovnakou telesnou skladbou. Z toho vyplýva, že muži po andropauze spaľujú v pokoji o niečo menej kalórií ako za mlada [4].

Hormonálne a metabolické zmeny spojené s andropauzou teda vytvárajú prostredie, v ktorom má telo tendenciu ľahko ukladať tuk a horšie budovať alebo udržiavať svaly, čo sú kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť chudnutia [2].

Úbytok svalovej hmoty (sarkopénia)

Jedným zo zásadných problémov, ktorý andropauzu sprevádza, je sarkopénia. Ide o úbytok svalovej hmoty a sily. Okolo 4. dekády života začína u ľudí postupne klesať množstvo svalového tkaniva a práve andropauza spoločne s výraznejším znížením testosterónu môže tento proces urýchliť. Po 60. roku u mužov potom veľmi často dochádza k výraznejšej strate svalov, a to najmä v prípade, keď nie sú fyzicky aktívni. 

Príčiny a dôsledky sarkopénie 

Medzi hlavné príčiny sarkopénie patria nasledujúce faktory: 

• Nižšie hladiny anabolických hormónov (testosterón, rastový hormón, IGF-1).
• Chronický mierny zápal sprevádzajúci starnutie.
• Nedostatok pohybu (veľa starších ľudí takmer necvičí a trávi viac času v sede). 
• Množstvo svalov negatívne ovplyvňuje nízky príjem bielkovín zo stravy a niektoré ochorenia. 

Dôsledkom sarkopénie je celková nižšia svalová sila (napr. stisk ruky alebo schopnosť zdvihnúť záťaž), čo je faktor, ktorý úplne zásadne ovplyvňuje nielen úspech pri chudnutí, ale predovšetkým celkovú kvalitu a dĺžku života prežitého v zdraví a sebestačnosti [11].

Úloha svalov pri metabolizme

Svalová hmota je hlavným motorom metabolizmu. Svalové bunky spotrebúvajú neustále energiu a podieľajú sa na celkovej pokojovej energetickej spotrebe (BMR). Preto strata svalov s vekom znamená zníženie celkového bazálneho metabolizmu, čo sťažuje chudnutie.

Každý kilogram svalovej hmoty spáli denne určité množstvo kalórií naviac oproti tuku a aj keď tieto rozdiely nie sú obrovské, pri väčšom úbytku svalstva dochádza k poklesu energetického výdaja. Okrem toho svalové tkanivo zohráva úlohu aj v udržiavaní správnej hladiny krvného cukru. 

Svaly sú jedným z hlavných miest, kam sa ukladá glukóza (vo forme zásobného glykogénu) a kde pôsobí inzulín. Úbytok svalov teda môže prispievať k rozvoju inzulínovej rezistencie, čo ďalej zhoršuje metabolický stav. Kombinácia sarkopénie a obezity (tzv. sarkopenická obezita), je preto považovaná za obzvlášť rizikovú. Človek má súčasne nadbytok tukového tkaniva a nedostatok svalov. To vedie k veľmi nevýhodnému metabolickému profilu. Nielen v starobe potom tieto dva faktory výrazne zvyšujú riziko cukrovky 2. typu, hypertenzie, dyslipidémie a ďalších metabolických ochorení [8].

Prevencia sarkopénie

Sarkopénii možno do značnej miery predísť alebo ju výrazne obmedziť, a to predovšetkým vhodným cvičením a stravou. 

Zachovanie svalovej hmoty alebo jej zvýšenie je jedným z kľúčových cieľov pri chudnutí u starších mužov, pretože každý kilogram svalov navyše pomáha zvýšiť bazálny výdaj energie a zlepšiť citlivosť na inzulín [5].

Muži po andropauze, ktorí zaradia silový tréning a dostatočný príjem bielkovín, môžu značne zlepšiť svoju telesnú kompozíciu, schudnúť tuk a zároveň nabrať svalové tkanivo, ktoré pomôžu tzv. naštartovať metabolizmus a uľahčiť dlhodobú kontrolu hmotnosti. 

Predovšetkým ale chráni svoje telo pred prípadnými zdravotnými komplikáciami, ktoré súvisia s nedostatkom svalového tkaniva, ako sú už vyššie spomínaný diabetes 2. typu, hypertenzia, dyslipidémia a ďalšie metabolické ochorenia. Súčasne ale chráni telo aj pred dôsledkami zdanlivo banálnych ochorení a stavov, ktoré môžu mať vo vyššom veku až fatálne dôsledky [3].

Nárast viscerálneho tuku

Ako už bolo spomenuté, s andropauzou úzko súvisí redistribúcia telesného tuku. Dochádza k nárastu viscerálneho tuku (okolo orgánov v bruchu), ktorý je metabolicky aktívnejší a viac zdraviu škodlivý ako tuk podkožný. Často je spojený s tzv. centrálnou obezitou, keď postava získava typický tvar jablka s väčším obvodom pása. 

V praxi to znamená, že aj muži, ktorí celkovo nepriberajú alebo priberajú minimálne, môžu zaznamenať zväčšujúce sa brucho a meniaci sa pomer pása k bokom. Pokles testosterónu je jedným z faktorov, ktorý podporuje toto ukladanie viscerálneho tuku [8].

Riziká nadbytočného množstva viscerálneho tuku v tele

Viscerálny tuk uvoľňuje do krvného obehu voľné mastné kyseliny a prozápalové látky, ktoré putujú priamo do pečene a ďalších orgánov. Nadbytočné voľné mastné kyseliny v pečeni podporujú inzulínovú rezistenciu (pečeňové bunky horšie reagujú na inzulín) a prispievajú k zvýšenej tvorbe triglyceridov a LDL (tzv. zlého) cholesterolu. 

Viscerálny tuk je tiež spojený s chronickým zápalom – tukové bunky produkujú cytokíny, ktoré poškodzujú cievy a narúšajú hormonálne signály. Kombinácia týchto vplyvov výrazne zvyšuje riziko metabolických ochorení [6].

Nízky testosterón a vysoký viscerálny tuk sa navzájom potencujú. To znamená, že muži s hormonálnym deficitom majú častejšie metabolický syndróm (zväčšený obvod pása, vysoký krvný tlak, zvýšené triglyceridy, znížený HDL a zvýšený LDL cholesterol a problémy s hladinou krvného cukru) a obézni muži mávajú nižšie hladiny testosterónu. 

Medzi hlavné riziká nadmerného množstva viscerálneho tuku patrí inzulínová rezistencia a diabetes 2. typu. Viscerálna obezita súčasne zvyšuje hladinu triglyceridov a LDL cholesterolu a zároveň znižuje „dobrý“ HDL cholesterol, čím podporuje aterosklerózu. 

Obézni muži tiež často trpia hypertenziou. Výsledkom je plne rozvinutý metabolický syndróm, ktorý výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení (srdcového infarktu či mozgovej mŕtvice) a spôsobuje celkovú vyššiu úmrtnosť mužov.

Prevencia nadmerného množstva viscerálneho tuku 

Spôsoby, ktorými sa dá viscerálny tuk redukovať, sú podobné ako tie, ktoré podporujú navýšenie množstva svalov v tele a obmedzujú rozvoj sarkopénie. Je to úprava stravy a pohybu (životného štýlu). 

Kľúčové je uvedomiť si, že aj keď hormonálne zmeny v andropauze hrajú významnú úlohu, nie sú nevyhnutným dôsledkom a cieľom staroby. Zníženie viscerálneho tuku podporuje správnu hladinu testosterónu, inzulínu aj krvných lipidov a pomáha predchádzať závažným komplikáciám [4, 8].

Psychologické a behaviorálne aspekty andropauzy

Hormonálne zmeny u mužov neovplyvňujú len fyzické telo, ale aj psychiku a výsledné správanie, čo sa môže premietať do schopnosti regulovať hmotnosť. Znížená hladina testosterónu sa spája s celkovým poklesom energie, nálady aj motivácie. 

Muži vnímajú väčšiu únavu, apatiu, podráždenosť, znížené sebavedomie alebo až depresívne stavy [12]. 

U starších mužov s poklesom testosterónu sa častejšie vyskytujú príznaky depresie a úzkosti a naopak substitúcia testosterónu môže u časti z nich náladu zlepšiť [11].

S pribúdajúcim vekom sa často zhoršuje aj kvalita a dĺžka spánku – muži môžu trpieť nespavosťou, častým budením alebo aj spánkovým apnoe (zástavy dychu v spánku, často spojené s chrápaním a obezitou). 

Nekvalitný alebo krátky spánok významne ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu

Spánková deprivácia vedie k zníženiu hladín testosterónu a naopak k zvýšeniu hladín kortizolu. Táto kombinácia hormónov podporuje ukladanie tuku na úkor svalov. Nevyspatý jedinec má tiež narušenú reguláciu chuti do jedla, v dôsledku toho potom väčší sklon k prejedaniu sa a preferencii sladkých a tučných jedál.

Kvalitný spánok je zásadný pre regeneráciu organizmu aj udržanie zdravej hmotnosti. Testosterón sa tvorí najmä počas hlbokého spánku. Preto by sa prípadné problémy so spánkom mali riešiť čo najskôr. Či už spánkovou hygienou alebo lekársky v prípade spánkového apnoe alebo iného funkčného problému [7, 10].

Ako na efektívne chudnutie a plnohodnotný život po päťdesiatke?

Napriek všetkým spomínaným prekážkam nie je chudnutie po andropauze nemožné. Andropauza nie je signál na rezignáciu, naopak ide o ideálnu príležitosť na prehodnotenie životného štýlu a zameranie sa na prevenciu.

Hormonálne zmeny síce nemožno úplne zastaviť, ale ich dopad sa dá výrazne zmierniť vhodnou starostlivosťou o telo i psychiku. Aj muži vo veku 50, 60 či 70 rokov môžu úspešne chudnúť, naberať svaly a zlepšovať svoje zdravie. Dôležité je k problému pristúpiť komplexne – zamerať sa ako na výživu, tak na pohybovú aktivitu a ďalšie režimové opatrenia. 

Pohyb

Pravidelný silový tréning (2 až 3× týždenne) podporuje udržanie svalovej hmoty, zrýchľuje metabolizmus a môže pozitívne ovplyvniť hladinu testosterónu. Aeróbne (vytrvalostné) aktivity, ako sú napr. chôdza, bicykel, plávanie a pod., sú kľúčové pre zdravie srdca, spaľovanie tukov a psychickú pohodu. 

Kombinácia oboch týchto typov cvičenia prináša najlepšie výsledky. 

Intenzitu cvičenia je nutné prispôsobiť zdravotnému stavu – pre niekoho môže byť vrcholom svižná prechádzka do kopca, zatiaľ čo trénovaný zvládne niekoľkokilometrový beh atď. Dôležité je, aby bol pohyb pravidelný a prinášal radosť alebo aspoň dobrý pocit, nie utrpenie [5].

Strava 

Základom redukcie nadbytočného tuku je energetický deficit, teda stav, keď je príjem kalórií nižší ako ich výdaj. Nutné je zároveň klásť dôraz na optimálne zloženie stravy. Zásadný je dostatočný príjem bielkovín, ktorý pomáha chrániť svalovú hmotu pred jej odbúravaním a zároveň zvyšuje pocit sýtosti. 

Okrem kvalitných bielkovín (ako je napr. mäso a jeho vegetariánske alternatívy, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny, prípadne proteínové nápoje) sú v strave dôležité aj komplexné sacharidy (celozrnné obilniny a pečivo, pestrý výber obedových príloh: ryža, cestoviny, bulgur, pohánka, pšeno, quinoa, strukoviny a pod.), kvalitné tuky (rybie omega-3, orechy, semienka, olivový olej, mliečny tuk a pod.) a pestrý výber ovocia a zeleniny. 

Z mikroživín je vhodné zamerať sa na zinok, horčík, vitamín D a B12. Často sú deficitné u starších mužov a pretože sú dôležité pre hormonálnu rovnováhu, je vhodné ich stav v tele monitorovať a prípadne suplementovať.

Vhodné je obmedziť nadbytok jednoduchých cukrov, sladených nápojov, vysoko priemyselne spracovaných potravín, fastfoodu a alkoholu. Zásadná je dlhodobá udržateľnosť zvoleného stravovacieho režimu [9].

Psychika, regenerácia a pravidelné lekárske kontroly

Zásadný pre celkové zdravie, psychiku aj chudnutie je spánok. Kvalita spánku by mala zahŕňať pravidelný režim, obmedzenie modrého svetla dve hodiny pred zaspaním, posledné jedlo ideálne dve až tri hodiny pred spaním, chladná, tmavá a tichá miestnosť na spánok. Zároveň by mal spánok trvať ideálne 7 – 8 hodín denne. 

Obmedzenie stresu je dôležitou súčasťou zdravého životného štýlu (nielen) u starších mužov. Pravidelný odpočinok, čas strávený s blízkymi, venovanie sa obľúbeným činnostiam alebo koníčkom, ale aj relaxačné techniky, ako meditácia či cvičenia, môžu významne pomôcť zmierniť stres, a tým aj znížiť negatívny vplyv stresových hormónov počas andropauzy. Nápomocná môže byť aj psychoterapia.

Pravidelné preventívne kontroly sú z hľadiska včasného zachytenia problémov veľmi podstatným aspektom. Kontrola krvného tlaku, základného krvného obrazu, vyšetrenie prostaty a ďalších parametrov súvisiacich s andropauzou môžu zavčas odhaliť nedostatok, ktorý je možné efektívne riešiť. 

V prípade príznakov hormonálnej nerovnováhy je možná konzultácia u endokrinológa alebo andróloga a môže byť prípadne zahájená aj tzv. testosterónová substitučná terapia, ktorá pomáha úspešne liečiť mužov s klinickými príznakmi hypogonadizmu. Je však dôležité zvážiť individuálne riziká a prínosy tejto terapie [2].

Záver: Andropauza nie je choroba

• Zásadné je uvedomiť si, že andropauza nie je choroba. Je to prirodzená fáza života, ktorá prináša výzvy, ale aj možnosti rastu. 
• Zdravý životný štýl, správna strava, dostatok pohybu a otvorený prístup k vlastným potrebám sú kľúčom ku kvalitnému životu aj vo vyššom veku. 
• Či už sa rozhodnete pre úpravy životného štýlu, konzultáciu s odborníkom alebo kombináciu viacerých ciest, najdôležitejšie je nenechať zmeny prebiehať pasívne, ale vziať život do svojich rúk. 

Zdroje:

1. Bauer, J., Biolo, G., Cederholm, T., Cesari, M., Cruz-Jentoft, A.J., Morley, J.E., Phillips, S., Sieber, C., Stehle, P., Teta, D., Visvanathan, R., Volpi, E., Boirie, Y. (2013). Evidence-based recommendations for optimal dietary protein intake in older people: A position paper from the PROT-AGE Study Group. Journal of the American Medical Directors Association, 14(8), 542–559. Dostupné z: https://doi.org/10.1016/j.jamda.2013.05.021
2. Bhasin, S., Brito, J.P., Cunningham, G.R., Hayes, F.J., Hodis, H.N., Matsumoto, A.M., Snyder, P.J., Swerdloff, R.S., Wu, F.C.W. (2018). Testosterone therapy in men with hypogonadism: An Endocrine Society clinical practice guideline. The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 103(5), 1715–1744. Dostupné z: https://academic.oup.com/jcem/article/103/5/1715/4939465
3. FAO. Human energy requirements: Report of a Joint FAO/WHO/UNU Expert Consultation, Rome, 17–24 October 2001 [online]. Rome: Food and Agriculture Organization of the United Nations, 2001. Kapitola 5.5: Older adults. Dostupné z: https://www.fao.org/4/y5686e/y5686e09.htm
4. Cheng, H., Zhang, X., Li, Y., Cao, D., Luo, C., Zhang, Q., Zhang, S., Jiao, Y. (2024). Age-related testosterone decline: mechanisms and intervention strategies. Reproductive Biology and Endocrinology, 22(1):144. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC11562514/
5. Kraemer, W.J., Ratamess, N.A. (2005). Hormonal responses and adaptations to resistance exercise. Sports Medicine, 35(4), 339–361. Dostupné z: https://link.springer.com/article/10.2165/00007256-200535040-00004
6. Lima, T.F.N., Nackeeran, S., Rakitina, E., Lima, G.F.N., Arora, H., Kargi, A.Y., Ramasamy, R. (2020). Association of leptin with total and free testosterone: Results from the National Health and Nutrition Examination Surveys. Clinical Research and Therapeutics. Dostupné z: https://doi.org/10.1089/andro.2020.0007
7. Liu, P.Y., Reddy, R.T. (2022). Sleep, testosterone and cortisol balance, and ageing men. Reviews in Endocrine and Metabolic Disorders, 23, 1323–1339. Dostupné z: https://doi.org/10.1007/s11154-022-09755-4
8. Pataky, M.W., Young, W.F., Nair, K.S. (2021). Hormonal and metabolic changes of aging and the influence of lifestyle modifications. Mayo Clinic Proceedings, 96(3), 788–814. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8020896/
9. Pilz, S., Frisch, S., Koertke, H., Kuhn, J., Dreier, J., Obermayer-Pietsch, B., Wehr, E., Zittermann, A. (2011). Effect of vitamin D supplementation on testosterone levels in men. Hormone and Metabolic Research, 43(3), 223–225. Dostupné z: https://doi.org/10.1055/s-0030-1269854
10. Purnell, J.Q., Kahn, S.E., Samuels, M.H., Brandon, D., Loriaux, D.L., Brunzell, J.D. (2009). Enhanced cortisol production rates, free cortisol, and 11β-HSD-1 expression correlate with visceral fat and insulin resistance in men: effect of weight loss. American Journal of Physiology – Endocrinology and Metabolism, 296(2), E351–E357. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2645022/
11. Rojas-Zambrano, J.G., Rojas-Zambrano, A., Rojas-Zambrano, A.F. (2025). Impact of testosterone on male health: A systematic review. Cureus, 17(4):e82917. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC12023631/
12. Singh, P. (2013). Andropause: Current concepts. Indian Journal of Endocrinology and Metabolism, 17(Suppl 3), S621–S629. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4046605/ 
13. Wu, F.C.W., Tajar, A., Beynon, J.M., Pye, S.R., Silman, A.J., Finn, J.D., O’Neill, T.W. et al. (2010). Identification of late-onset hypogonadism in middle-aged and elderly men. The New England Journal of Medicine, 363(2), 123–135. Dostupné z: https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMoa0911101