Slovenská populácia je v posledných rokoch v zajatí zvyšujúcej sa nadváhy a obezity. Trpí nimi okolo 60 % populácie. V tomto článku nájdete poznatky z mojej nutričnej praxe – alebo ako som spozorovala, aký typ ľudí najčastejšie prichádza s vysokým stupňom obezity a čo majú spoločné.
Obsah článku:
Pozorovanie spoločných javov mojich „redukujúcich“ klientov
V mojom minulom článku na Bezhladovania.sk som sa venovala potenciálnym príčinám vzniku obezity v rámci témy: Prečo ľudia tak priberajú? Dnes to bude ešte trochu z iného súdka. Článok vám poskytne moje osobné poznatky spoločných javov u klientov, s ktorými redukujeme ich vysokú telesnú hmotnosť.
Vychádzam zo skúseností z mojej nutričnej poradne
Nutričnú poradňu vediem deviaty rok a pretože som aj analytický typ, tak ma naozaj baví robiť si rôzne osobné výskumy. Zaujíma ma skúmať spoločné znaky rôznych javov u mojich klientov. Je pravda, že to asi nie je nič prevratné, pretože veľa z nich dávno potvrdili aj rôzne štúdie, výskumy, analýzy a skúsenosti iných nutričných poradcov.
Klienti prichádzajú s rôznou formou nadbytočných kilogramov telesného tuku
Ľudia, ktorí ma žiadajú o pomoc s chudnutím, zmenou návykov, formovaním postavy a celkovo zlepšením zdravia, je široká paleta.
Ľudia „ladiaci formu“ = chudnutie do 5 kg telesného tuku
Mávam klientov, ktorí potrebujú schudnúť len pár kíl telesného tuku (cca do 5 kg) a skôr sa chcú zamerať na formovanie postavy a zmenu stravovacích návykov aj do budúcnosti. Tých je v mojej nutričnej poradni skôr pomenej. Prisudzujem to tomu, že ak človek potrebuje schudnúť len pár kíl, tak väčšinou na to stačí sám. Poradí si sám, niečo si prečíta, začne si viac strážiť jedlo, viac sa hýbať a podobne.
Ľudia s pozvoľna sa zvyšujúcou hmotnosťou = chudnutie cca do 15 kg telesného tuku
Veľká časť mojich klientov sú ľudia, ktorí za svoj život nazbierali nejaké kilá navyše, prichádzajú riešiť svoju nadváhu alebo miernu obezitu a potrebujú schudnúť cca do 15 kg telesného tuku.
Sú to ľudia, ktorí majú často len malé výkyvy telesnej hmotnosti a priberajú skôr konštantne v čase
Prejavuje sa to napríklad tak, že každý rok niečo málo naberú (ročne cca len 1 – 2 kilogramy) a ich nárast hmotnosti je pozvoľný a prejaví sa až v priebehu rokov. Často sú to aj mamičky, ktoré prichádzajú ladiť postavu po predchádzajúcich pôrodoch/deťoch.
Alebo napríklad ľudia, ktorí zmenili fyzickú aktivitu, ubudol im pohyb, ale jedálniček zostal rovnaký (na to telo obvykle môže zareagovať pozvoľným priberaním). Alebo klienti, ktorým nastal prechod na sedavý štýl práce, založili si rodiny alebo riešia iné obvyklé životné situácie, ktoré môžu mať dopad na zmenu postavy.
S formovaním postavy a chudnutím mám u týchto klientov obvykle dobré skúsenosti. Pretože často stačí „odladiť“ stravovanie, pohybové aktivity, spánok, výber potravín, upraviť porcie, niekde niečo ubrať/pridať, upraviť vzorce správania, ktoré súvisia so stravovaním atď. a chudnutie sa začne prejavovať.
Táto skupina klientov nemá až taký problém so samotným chudnutím, ale skôr s tým, aby si udržali motiváciu a zhodené kilá im vydržali. Veľmi všeobecne povedané – nástraha sa teda môže skrývať v tom, ako si táto skupina ľudí dokáže zhodené kilá dlhodobo udržať.
Ľudia s vysokým stupňom obezity = chudnutie cca od 15 kg telesného tuku (a často aj viac)
Pravdupovediac, pomôcť týmto ľuďom je niekedy problematickejšie než sa môže zdať na prvý pohľad. Laik by si povedal, že to musí byť ľahké, pretože týmto ľuďom bude stačiť sa uskromniť v jedle, zaradiť viac pohybu, disciplíny a kilá pôjdu dolu ako po masle.
Pokiaľ toto niekto tvrdí, má pravdepodobne dosť skreslenú predstavu. Za seba musím napísať, že je to často práve naopak. S týmito klientami je proces formovania ich postavy najťažší. Nielen pre mňa, ale aj pre nich.
Práca s klientami s vysokým stupňom obezity
Klienti, ktorí ma vyhľadajú s prianím schudnúť a pohybujú sa vo vysokom stupni obezity, potrebujú schudnúť napr. 20, 30, 40 kg. Často majú aj veľké výkyvy medzi hmotnosťami. To znamená, že raz majú o 20 kg menej a o rok zas o 25 kg viac.
Pár mesiacov/rokov to tak držia, ale potom sa zase rozhodnú schudnúť nejakou tou diétou. Zhodia zase napríklad 15 kg, ale po čase zas 20 kg priberú. S každým novým pokusom schudnúť je často ich aktuálna hmotnosť tá najvyššia, akú kedy mali. A naopak, sebadôvera a chuť niečo meniť o dosť menšia a menšia.
Čo majú spoločné títo klienti?
Ak opomenieme fakt, že istú rolu môže hrať genetická dispozícia, finančná situácia, užívanie liekov, stres, dĺžka spánku, práca na zmeny a iné vonkajšie okolnosti, tak spoločnými rysmi u týchto ľudí je:
- časté skúšanie redukčných diét
- prejedanie sa, emočné jedenie, záchvatovité prejedanie, zajedanie stresu a emócií
- veľké výkyvy v príjme energie (dni/týždne jedia málo, potom ich to dostihne a veľa sa prejedajú jednorazovo)
- jedlo ako priateľ a nepriateľ zároveň (striedanie pocitov slasti z jedla s výčitkami svedomia)
- nenávisť/neprijatie svojho tela
- mentálny vzorec, že chudnutie je o odriekaní si jedla a je to niečo hrozné, čo ale čoskoro skončí a príde úľava
- organizmus adaptovaný na nízky energetický príjem
Paradox vysokého stupňa obezity
A teraz to hlavné. U klientov s vysokým stupňom obezity je často zjavný ešte jeden jav, ktorému hovorím „paradox obezity“. Čo sa za tým skrýva?
Klienti, ktorí prichádzajú s obezitou, paradoxne nebývajú tí, čo najviac jedia. Nie sú to často tí „vyjedení“, ako si mnoho ľudí myslí. Naopak, sú to ľudia, ktorí v neustálej životnej snahe schudnúť stále dookola redukujú a znižujú jedlo, a potom sa raz za čas jednorazovo prejedia.
A veľmi často z tohto dôvodu priberajú telesnú hmotnosť. Telo sa prispôsobuje na málo jedla (na nízky energetický príjem) a ak mu jeho majiteľ niekedy pošle viac, uloží si ho. A to je začarovaný kruh.
A teraz sa podržte
Ľudia, čo jedia fakt veľa, majú radi jedlo, jedia veľké porcie a neobmedzujú sa, tak obvykle ku mne do poradne neprichádzajú riešiť, že potrebujú schudnúť 30 kg. Väčšinou prichádzajú riešiť tých 10 – 15 kg navyše.
Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí fakt dosť jedia, nie sú paušálne tí s vysokým stupňom obezity. Aj keď, samozrejme, že áno, človek sa dokáže prejesť až na vysoký stupeň obezity. Ale paradoxne je týchto ľudí menej ako tých, ktorí nadobudnú obezitu neustálymi životnými pokusmi o chudnutie s veľkými výkyvmi v telesnej hmotnosti.
Lepšiu východiskovú pozíciu pri chudnutí majú tí, čo jedia viac a musia sa uskromniť než tí, čo jedia málo
Vyplýva z toho, že organizmus sa dokáže adaptovať na vysoký energetický príjem (áno, ukladá si do zásob, ale nie toľko). Ale dokáže sa adaptovať aj na dlhodobo nízky energetický príjem. Preto majú lepšie východiskové pozície pri chudnutí ľudia, ktorí jedia skôr viac.
Pokiaľ sa trochu umiernia (a znížia svoj energetický príjem, napr. len o 20 %), často začnú dobre chudnúť. Kdežto u klienta, ktorý už je adaptovaný na nízky energetický príjem (ktorý je obvykle k tomu všetkému pod úrovňou jeho nevyhnutnej energetickej a živinovej potreby), tak tam už nemáme ako znižovať príjem jedla.
Čo je najťažšie na terapii s obéznymi klientami, ktorí sú dlhodobo na nižšom príjme?
Najťažšie na terapii s obéznymi ľuďmi, ktorí dlhodobo jedia skôr menej ako viac (aj keď si to ale nemyslia, pretože majú skreslenú predstavu o tom, čo ich telo potrebuje), je adaptovať ich metabolizmus na vyšší príjem a na vyššom príjme tak začať chudnúť.
Niekedy je to alchýmia
Zrýchliť a rozhýbať spomalený metabolizmus – a ešte po diétnych etapách po ňom opäť chcieť, aby zase chudol – je ťažké. Navyše mnoho klientov si fakt stále myslí, že ich obezita je spôsobená tým, že jedia veľa a nedokážu prijať myšlienku, že na to, aby schudli, potrebujú jesť viac a predovšetkým kvalitnejšie, vyváženejšie, pestrejšie atď.
Záver: Nedovoľte svojmu telu zvyknúť si na nezmyselné diéty
- Pokiaľ by som mala radu pre všetkých ľudí, čo sa snažia schudnúť, tak by to bolo to, aby svoje telo dlhodobo neadaptovali na nízky energetický redukčný príjem a neustále nedržali nízkoenergetické a iné nezmyselné redukčné diéty. Preto som zástancom len miernej formy redukčného jedálnička.
- Prikláňam sa k tomu, aby si ľudia v priebehu chudnutia sem-tam dopriali aj svoje obľúbené jedlo/potešenie. Preto odporúčam redukčné pauzy, pri ktorých si ľudia napríklad raz mesačne na pár dní oddýchnu od „redukčného jedálnička“ a jedia viac pocitovo. Pozor – teraz určite nemám na mysli „pustiť sa z reťaze“ a dohnať to na obžerstvo a niekoľkodenné „cheat day“.
Mám na mysli, že si u babičky na návšteve občas ten segedín s knedľou dáte. Že si doprajete narodeninovú tortu. Že si s partnerom dáte pohárik vínka na oslavu jeho pracovného úspechu, aj keď ste v procese chudnutia. Že ak sa v nedeľu zíde celá rodina pri spoločných raňajkách, tak si napríklad palacinkou spestríte svoje chudnutie. Pretože všetko v prírode je o rovnováhe a platí to aj pri redukcii hmotnosti.