Obezita u detí: Ako ju riešiť, keď vznikne a čo robiť v rámci prevencie

Obezita nie je problémom len dospelých, ale čím ďalej tým viac ohrozuje aj zdravie detí. Ako proti nej bojovať a čo robiť v prípade, ak sa už obezita u dieťaťa rozvinie?

Ako spoznať obezitu u detí?

Obezita je dnes jedným z najzávažnejších zdravotných problémov, ktorý postihuje stále viac detí po celom svete. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v roku 2016 zaznamenaných viac než 40 miliónov detí do 5 rokov s nadváhou a obezitou. V roku 2020 podľa údajov WHO zápasilo s nadmernou telesnou hmotnosťou cez 340 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov.

Obezita je definovaná ako nadmerné ukladanie telesného tuku, ktoré negatívne ovplyvňuje zdravie človeka. U detí sa nadváha a obezita určuje na základe indexu telesnej hmotnosti (BMI), ktorý sa počíta ako pomer hmotnosti (v kilogramoch) k druhej odmocnine výšky (v metroch). 

U detí sa ale používajú špecifické percentilové grafy, ktoré zohľadňujú rast a vek dieťaťa, pretože deti sa vyvíjajú a rastú rôznou rýchlosťou.

O obezite u detí sa hovorí v prípade, keď je BMI vyššie než 95. percentil pre daný vek a pohlavie. Pokiaľ BMI dieťaťa spadá medzi 85. a 95. percentil pre daný vek a pohlavie, považuje sa to za nadváhu. Dôležité je však sledovať nielen BMI, ale aj ďalšie faktory, ako je zdravotný stav, pohybovú aktivitu a konštitúciu tela dieťaťa.

Obezita u malých detí

U detí do 1 roku je obezita pomerne vzácna. To, že je malé dieťa viac zaguľatené, hneď neznamená, že bude v dospelosti obézne. Deti do 3 rokov sa vyvíjajú a rastú. Obzvlášť v prvých mesiacoch života môže dieťa pribrať pomerne rýchle a byť výraznejšie „zaguľatené“. To je celkom prirodzené, pretože sa rýchlo vyvíja, rastie a akumuluje tukové tkanivo.

Každé dieťa má svoje individuálne tempo rastu a vývoja. Niektoré deti môžu mať širšiu telesnú stavbu alebo prirodzene vyššiu hladinu telesného tuku, čo nie je nutne známka budúcej obezity. Akonáhle deti začnú viac aktívne behať, chodiť a objavovať nové pohybové zručnosti, začne sa často meniť aj ich telesná kompozícia (pomer tuku a svalov).

Veľmi dôležité je však dbať na zdravé stravovacie návyky. Sklon k nadváhe môžu mať deti, ktoré sú kŕmené príliš veľkým množstvom jedla alebo sú nútené k jedlu. Preto je dôležité správne reagovať na signály hladu a sýtosti dieťaťa. Určitou prevenciou nadváhy a obezity v prvom roku života je dojčenie.

Výhody dojčenia

Zloženie materského mlieka sa totiž mení na základe potrieb dieťaťa. Dieťa si samo určuje množstvo mlieka, ktoré vypije, a to prispieva k lepšej regulácii príjmu kalórií. Pri umelom mlieku, naopak, rozhoduje o množstve rodič, čo môže viesť k neprimerane vysokým dávkam mlieka a prejedaniu. Dojčenie tiež podporuje vyvážený rast. Dojčené deti mávajú zdravšiu telesnú hmotnosť ako deti kŕmené umelým mliekom.

Varovné signály, že niečo nefunguje, ako má:

• Výrazné odchýlky od rastových kriviek – pokiaľ dieťa výrazne prekračuje normy pre hmotnosť a výšku v porovnaní s ostatnými deťmi rovnakého veku, môže to byť varovný signál.
• Rýchly a neprimeraný nárast hmotnosti – ak dieťa rýchlo priberá bez zodpovedajúceho rastu výšky, môže to znamenať, že jeho telo ukladá príliš mnoho tuku.
• Nedostatok pohybu a nevyvážená strava – pokiaľ dieťa neje vyváženú stravu a nie je dostatočne aktívne, môže to zvyšovať riziko obezity v neskoršom veku.

Inšpirujte sa

Najväčšiu radosť mám z toho, že som sa pre svojho manžela stala znova atraktívnou, a aj keď ma nikdy v chudnutí nepodporil, teraz len chodí a chváli ma, čo som dokázala.

Príčiny obezity u detí

Obezita u detí je zložitý problém, ktorý má mnoho príčin. Medzi tieto príčiny patrí životný štýl a genetické, psychologické, sociálne a ekonomické faktory. Väčšina prípadov obezity v detstve je výsledkom kombinácie týchto vplyvov. Poďme sa pozrieť podrobnejšie na jednotlivé faktory, ktoré môžu prispieť k rozvoju obezity u detí.

1. Genetické predpoklady

Genetika zohráva dôležitú úlohu v predispozícii dieťaťa k obezite. Štúdie ukazujú, že deti, ktorých rodičia majú nadváhu alebo obezitu, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať problémy s váhou aj oni. Genetické faktory môžu ovplyvniť najmä metabolizmus, ukladanie tuku v konkrétnych partiách tela a chuťové preferencie.

Genetika síce zvyšuje riziko obezity, ale nie je hlavnou príčinou jej vzniku. Ani u detí s genetickou predispozíciou k obezite sa tento problém nemusí vyvinúť, pokiaľ si udržiavajú zdravý životný štýl – zdravo jedia, neprejedajú sa a pravidelne sa hýbu. Genetika teda iba zvyšuje náchylnosť k vzniku obezity, ale nie je tým rozhodujúcim faktorom.

Za nadváhu a obezitu u detí môžu predovšetkým nezdravé stravovacie návyky a sedavý spôsob života.

2. Životný štýl

Ten najdôležitejší faktor vzniku obezity u detí je životný štýl – najmä stravovacie návyky a fyzická aktivita.

• Stravovacie návyky: Nezdravá strava, ktorá je bohatá na tuky (obzvlášť nasýtené tuky a trans tuky), cukry a rafinované sacharidy, je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k obezite. Tieto potraviny obsahujú veľké množstvo kalórií, ale prakticky žiadne nutrične prospešné látky a živiny (napr. vitamíny, minerálne látky, antioxidanty, bielkoviny, zdravé tuky, vlákninu). Z tohto dôvodu tiež menej zasýtia a môžu viesť k prejedaniu sa. Deti dnes často konzumujú jedla z rýchleho občerstvenia, sladkosti, sladené nápoje a polotovary. Pravidelná konzumácia týchto potravín vedie k nadmernému príjmu kalórií, a teda aj vyššiemu riziku nárastu hmotnosti.
• Pohybová aktivita: Mnoho detí trávi väčšinu voľného času pri obrazovkách (televízia, počítač, mobilný telefón) a sú celkovo podstatne menej aktívni. Sedavý spôsob života spojený s nedostatkom voľnočasovej fyzickej aktivity potom výrazne prispieva k rozvoju obezity. Naopak deti, ktoré trávia voľný čas vonku, hrajú sa na čerstvom vzduchu alebo športujú, majú omnoho menšiu pravdepodobnosť vzniku obezity a sú tiež zdravší.
• Životný štýl rodičov: Deti často napodobňujú stravovacie návyky a životný štýl svojich rodičov. Pokiaľ navyše rodičia trpia obezitou, môžu mať tendenciu svojim deťom dopriať nezdravé jedlá alebo ich nedostatočne motivujú k fyzickej aktivite.

3. Psychické problémy

Psychologické faktory môžu hrať zásadnú úlohu pri vzniku obezity ako u dospelých, tak aj u detí. Niektoré deti zajedajú svoje emocionálne problémy alebo stres a obracajú sa k jedlu ako k nástroju na zvládanie svojich emócií. Takýto vzorec správania môže viesť k nekontrolovateľnému príjmu potravy a nechcenému priberaniu.

4. Ekonomické faktory

V rodinách s nižšími finančnými príjmami môže byť náročné zaistiť deťom zdravú stravu a podporovať u nich aktívny životný štýl. Zdravé potraviny (napríklad čerstvé ovocie a zelenina, ryby, orechy a pod.) môžu byť pre niekoho drahé a ťažšie dostupné. 

Rodičia tak podávajú deťom lacné, vysokokalorické a nezdravé potraviny, ktoré sú pre nich finančne dostupnejšie. Pritom existuje mnoho zdravých a zároveň cenovo dostupných potravín (napr. ovsené vločky, strukoviny, mrazená zelenina a ovocie, zemiaky, jogurty, tvaroh).

Viete, že výskyt obezity sa líši podľa oblasti, v ktorej deti žijú? Obezita sa vyskytuje viac v rozvinutých krajinách, napríklad v USA, Kanade, väčšine európskych krajín a Austrálii, kde sa obezita považuje za chronické ochorenie. Avšak v posledných rokoch sa obezita stále častejšie objavuje tiež v rozvojových krajinách, kde predtým bola skôr problémom podvýživa. 

Táto situácia súvisí so zmenou životného štýlu, urbanizáciou a zvýšeným príjmom kalorických potravín, ktoré sú v dnešnej dobe čím ďalej tým viac dostupné.

Obezita u detí má zdravotné, psychické aj sociálne dopady

Obezita u detí môže mať vážne dôsledky pre fyzické aj psychické zdravie: nielen v detstve, ale tiež v dospelosti. Problém sa totiž netýka iba vzhľadu a estetického hľadiska, ale obezita má zásadné dopady na celkovú kvalitu života a zdravie detí.

• Cukrovka 2. typu: Obezita je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku cukrovky 2. typu. Tento typ cukrovky bol najskôr hlavne problémom u dospelých, ale čím ďalej častejšie sa dnes objavuje tiež u detí. Pri obezite sa telo stáva rezistentné na inzulín, čo znamená, že tento hormón, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, prestáva správne účinkovať. Dôsledkom je vysoká hladina cukru v krvi (hyperglykémia), ktorá môže viesť k poškodeniu orgánov, ako sú obličky, oči, srdce a nervy.
• Kardiovaskulárne problémy: Obezita súvisí s vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom v krvi a zvýšeným rizikom vzniku kardiovaskulárnych (srdcovo-cievnych) ochorení. Ochorenia srdca a ciev vznikajú predovšetkým v dôsledku aterosklerózy, pri ktorej dochádza tzv. k tvrdnutiu ciev, ich postupnému zužovaniu až úplnej nepriechodnosti. Tieto problémy môžu začať už v detstve a viesť k infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhode (mŕtvici) alebo ischemickej chorobe dolných končatín v dospelosti.
• Problémy s pohybovým aparátom: Deti s obezitou sú náchylnejšie k problémom s kĺbmi a pohybovým aparátom. Vysoká telesná hmotnosť kladie nadmernú záťaž na kĺby: najmä na bedrá, kolená a členky. To môže viesť k bolesti, zápalu a v ťažších prípadoch aj k trvalému poškodeniu kĺbov.
• Spánkové apnoe: Obézne deti môžu trpieť spánkovým apnoe – stavom, keď počas spánku dochádza k dočasnej zástave dychu. Tento problém je spôsobený nadmerným ukladaním tuku okolo krku a dýchacích ciest, čo môže brániť správnemu dýchaniu. Deti so spánkovým apnoe tak môžu byť viac unavené, nesústredené a neschopné dobré sa učiť.
• Znížené sebavedomie: Deti s obezitou majú často problémy so sebaprijatím a môžu sa cítiť neatraktívne, iné, menejcenné a všeobecne neprijaté. Tieto pocity môžu viesť k negatívnemu pohľadu na seba samého, čo ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, vzťahy s rovesníkmi aj školské výkony.
• Sociálne dopady: Deti s nadváhou sú častejšie vystavené šikane – a to nielen v škole, ale aj v rodine (tam dochádza väčšinou k psychickej šikane). To môže viesť k dlhodobým duševným problémom a rozvoju depresie. Typická je tiež sociálna izolácia a diskriminácia, keďže deti s nadváhou a obezitou môžu ich rovesníci vylučovať zo spoločných aktivít.
• Poruchy príjmu potravy: U detí s obezitou sa môžu vyvinúť poruchy príjmu potravy, ako je mentálna bulímia alebo záchvatovité prejedanie (binge eating disorder). Tieto problémy sú často reakciou na psychické problémy spojené s negatívnymi poznámkami na ich postavu od ostatných. Poruchy príjmu potravy však vedú ešte k väčším problémom s váhou a zdravím.
• Vysoké ekonomické náklady: Obezita prináša vysoké náklady na liečbu, hospitalizáciu, lieky a dlhodobú starostlivosť. Tieto náklady rastú, pretože stále viac detí aj dospelých trpí obezitou a jej následkami.
• Strata produktivity: Deti s obezitou mávajú v dospelosti veľa zdravotných problémov, ktoré znižujú ich produktivitu v práci a zvyšujú nutnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Takáto situácia môže negatívne ovplyvniť ekonomiku celej spoločnosti.

Inšpirujte sa

Lekár ma upozorňoval na vysoký tlak a pri najmenšom pohybe som sa potila a zadýchavala. Napriek tomu ma ani toto ešte nedonútilo k zmene. Ten osudný krok prišiel až na jednej rodinnej oslave…

Prevencia detskej obezity

Najlepším scenárom je, keď k obezite u detí vôbec nedôjde. Práve preto je tak zásadná prevencia. Úspešná prevencia obezity zahŕňa kombináciu zdravého stravovania, pravidelnej fyzickej aktivity a podpory duševného zdravia dieťaťa. S tým by sa malo začať čo najskôr, ideálne už v útlom veku. 

Ešte pred nástupom do škôlky a školy je vhodné deti učiť zdravým návykom v rodine a ísť im príkladom. Rodičia zohrávajú tú najdôležitejšiu úlohu v tom, akým spôsobom budú deti vnímať jedlo a fyzickú aktivitu. Na čo sa ako rodič zamerať?

Zdravá strava

Deti je vhodné viesť už od malička k vyváženej strave bohatej na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky, strukoviny, ryby, chudé mäso a kvalitné rastlinné tuky. Tieto nutrične hodnotné a čerstvé potraviny by mali rodičia svojim deťom dopriať pravidelne. Naopak by sa mali vyhýbať častej konzumácii priemyselne spracovaných potravín, jedál z rýchleho občerstvenia a sladených nápojov.

Je nesmierne dôležité smerovať deti k tomu, aby si uvedomovali hodnotu zdravej výživy a naučili sa vyberať si zdravé potraviny, ktoré im dodávajú správnu energiu a podporujú ich rast. Do zdravého jedla ich nenútime, ale neustále ponúkame a sami ideme príkladom.

Pokiaľ budete jesť zdravo aj vy ako rodič, je omnoho pravdepodobnejšie, že si deti tieto návyky osvoja tiež. Učenie detí zdravým stravovacím návykom je síce dlhá cesta plná vzostupov a pádov, ale stojí za to vytrvať a nepoľaviť. Jedného dňa sa všetka tá snaha vráti.

Obmedzenie príjmu nezdravých potravín

Menej zdravé potraviny, ako sú sladkosti, chipsy, vyprážané jedlá a sladené nápoje, by mali byť v detskom jedálničku zastúpené minimálne. Rodičia môžu deťom ponúknuť zdravšie alternatívy maškŕt, napríklad ovocie, celozrnné sušienky, ovocné taštičky bez pridaného cukru, orechy, ovocné alebo zeleninové chipsy, strukovinové krekry alebo lyofilizované ovocie (veľmi chutné sú napríklad kocky lyofilizovaného ovocia s kokosovým mliekom).

Vhodný spôsob stolovania

Kľúčové je tiež učiť deti zdravým návykom v oblasti stravovania, ako je pravidelný čas na jedlo a vychutnávanie si jedla v pokojnom prostredí bez rušivých vplyvov (napr. pri televízii alebo pri používaní mobilného telefónu). Aby sa deti tento nešvár nenaučili, nemali by ste pred nimi jesť pri telefóne alebo pri televízii ani vy. Deti veľmi radi napodobňujú rodičov a najradšej kopírujú práve tieto nevhodné návyky.

Pravidelný pohyb

Dôležitou súčasťou prevencie obezity je podpora pohybovej aktivity. Deti by mali mať možnosť pravidelne sa hýbať a venovať sa aktivitám, ktoré ich bavia. Deťom sa odporúča aspoň 60 minút miernej až intenzívnej fyzickej aktivity každý deň. Môže to byť hra vonku s kamarátmi, beh, bicyklovanie, plávanie, tanec alebo rôzne kolektívne športy.

Pohyb musí dieťa baviť a motivovať, nie ho stresovať alebo na neho klásť nadmerné nároky (nevhodné je napríklad nútenie detí do vrcholových športov, keď o to sami nestoja). Každá príležitosť k pohybu pomáha deťom udržať si zdravú hmotnosť a posilniť zdravie. Rovnako ako pri jedle, aj tu môžu byť rodičia dôležitými vzormi pre svoje deti. Pokiaľ deti vidia záujem rodičov o pohyb, väčšinou ich to začne zaujímať tiež.

Úloha školy v rámci prevencie obezity

Školy zohrávajú zásadnú úlohu v prevencii obezity u detí, pretože sú miestom, kde trávia veľkú časť svojho času a sú ovplyvnené rôznymi pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi. Pokiaľ teraz uvažujete o prihláške dieťaťa do školy alebo škôlky, je dobré sa už pri výbere zamerať na nasledujúce tipy.

Každá škola by mala vzdelávať o zdravej výžive a úmerne detskému veku poskytovať informácie o zdravom životnom štýle. Deti by mali rozumieť tomu, ako ich telo funguje a prečo je dôležité starať sa o svoje zdravie. Mali by sa naučiť, ako si vyberať zdravé potraviny, ako si zostaviť vyvážený jedálniček a aké sú výhody pravidelného pohybu.

Skvelým spôsobom výučby o zdraví sú predmety, ktoré spájajú teóriu s praxou. Môže to byť napríklad krúžok školskej záhrady alebo kuchyne, kde sa môžu deti naučiť variť si zdravé jedlá. Naučia sa tak praktické zručnosti a zároveň zábavným spôsobom podporia zdravé návyky.

Školy by mali zaisťovať prístup k vyváženým a zdravým jedlám v rámci školských jedální. Na to slúži projekt Zdravá školská jedáleň, ktorá poskytuje školám pestré, vyvážené, zdravé a chutné jedlá. Dobrou správou je, že počet zdravých školských jedální sa u nás stále viac rozširuje.

Súčasťou školského rozvrhu by mala byť aj fyzická aktivita v škole. Okrem povinnej telesnej výchovy môžu školy ponúkať rôzne voľnočasové aktivity, ako sú športové kluby, tanečné krúžky alebo outdoorové aktivity, ktoré deti motivujú k pohybu a podporujú ich zdravie.

Či všetky tieto veci škola alebo škôlka ponúka, sa väčšinou dozviete na ich webových stránkach. Môžete sa teda vopred dostatočne informovať a urobiť všetko pre podporu zdravia svojho dieťaťa aj mimo domova.

Negatívny dopad môže mať aj vplyv rovesníkov. Spolužiaci môžu výrazne ovplyvniť stravovacie návyky, správanie a postoje voči jedlu, pohybu a celkovému životnému štýlu u dieťaťa. Vyhnúť sa tomu úplne nedá, ale dá sa to korigovať práve výchovou k zdravým návykom, motiváciou k pohybu, rodičovským vzorom, podporou sebavedomia a v neposlednom rade kontrolou času stráveného pred obrazovkami.

Liečba obezity v detskom veku

Pokiaľ už dieťa trpí obezitou, je dôležité zamerať sa na cielenú liečbu. Obezita môže mať trvalé následky pre zdravie, takže nie je dobré s redukciou váhy otáľať. Liečba obezity u detí musí byť vždy individuálne prispôsobená potrebám každého dieťaťa a zahŕňa zmeny v životnom štýle, psychologickú podporu, v niektorých prípadoch užívanie liekov a v extrémnych prípadoch aj chirurgické zásahy.

Inšpirujte sa

Poznáte ten okamih, kedy si človek povie: „A dosť!”? V mojom prípade to bol moment, keď moja váha ukazovala 97 kg, bral som lieky na zvýšený krvný tlak a môj životný štýl nezodpovedal tomu, ako by som si prial.

Jedálniček pri liečbe obezity u detí

Rodičia by mali deťom vytvoriť pestrý a nutrične vyvážený jedálniček, ktorý bude bohatý na ovocie, zeleninu, celozrnné výrobky a kvalitné bielkoviny (chudé mäso, ryby, strukoviny, neochutené mliečne výrobky s nižším obsahom tuku). Dôležité je vyhnúť sa prísnym diétam a hladovkám, ktoré môžu poškodiť zdravie.

1. Kontrola porcií a kalorického príjmu

Počas znižovania hmotnosti nezáleží len na zdravom stravovaní, ale aj na kontrole porcií a príjme kalórií. Aby dieťa začalo chudnúť, je nevyhnutné znížiť príjem kalórií a vytvoriť kalorický deficit – musí spáliť viac kalórií ako príjme. To neznamená, že dieťa musí hladovať, ale že by malo jesť menšie porcie a venovať pozornosť kvalite potravín, ktoré konzumuje. Ideálna je kombinácia zníženia kalorického príjmu (prechod na zdravšiu stravu) a zvýšenia fyzickej aktivity (pravidelný pohyb).

Znižovanie hmotnosti by malo byť postupné, pretože rýchla strata váhy môže mať negatívne dôsledky pre zdravie a vývoj dieťaťa.

2. Zníženie príjmu jednoduchých cukrov a tučných jedál

Z jedálnička by mali zmiznúť sladkosti, buchty, koláče, šišky, zákusky, lúpačky, croissanty, čokoláda, vianočka, tučné mäsá, salámy, klobásy, nátierky, pultové nátierky, slanina, masť, pizza, instantné jedlá, zmrzlina, fast food, smotana, šľahačka, tučné mliečne výrobky a plnotučné syry.

3. Vyradenie sladkých nápojov

Sladké nápoje, limonády, džúsy, energetické nápoje, ľadová káva a sirupy často obsahujú veľké množstvo cukru a majú vysokú energetickú hodnotu. Rizikom týchto tzv. tekutých kalórií je to, že nijako nezasýtia, takže človek často ani nevníma, že nejaké kalórie skonzumoval.

4. Obmedzenie vyprážaných jedál

Vyprážané jedlá obsahujú veľké množstvo nekvalitných tukov a kalórií, takže prispievajú k nárastu telesnej hmotnosti. Namiesto vyprážania je lepšie používať zdravšie spôsoby prípravy jedál, ako je pečenie, varenie, pečenie na vode, pečenie v alobale, pečenie na papieri na pečenie alebo varenie na pare.

5. Pravidelnosť v jedle

Deti by mali jesť pravidelne – ideálne 3 hlavné jedlá denne a 2 až 3 malé zdravé desiaty. Dôležité je vyhnúť sa nadmernému prejedaniu sa alebo dlhým prestávkam bez jedla, ktoré môžu viesť k večernému nekontrolovanému maškrteniu.

6. Zapojenie detí do zdravého varenia

Pokiaľ dieťa zapojíte do prípravy zdravých jedál, môže to pozitívne ovplyvniť jeho vzťah k jedlu a motivovať ho k lepším stravovacím návykom. Spoločné varenie z čerstvých a zdravých surovín môže tiež utužiť rodinné väzby a podporiť zdravý životný štýl.

7. Spolupráca s nutričným terapeutom

Je dôležité, aby bol stravovací plán prispôsobený individuálnym potrebám dieťaťa a najlepšie konzultovaný s nutričným terapeutom alebo dietológom.

Pohybová aktivita pri liečbe obezity u detí

Zmena stravovacích návykov a jedálnička musí sprevádzať aj navýšenie pohybovej aktivity. Pohyb by mal byť prirodzenou a neodmysliteľnou súčasťou dňa každého dieťaťa. Deti by mali tráviť pohybom aspoň hodinu denne.

Obézne deti sa obvykle s pohybom príliš nekamarátia. Pokiaľ má dieťa obezitu a nemá kladný vzťah k pohybu, je dôležité pristupovať k aktivitám spôsobom, ktorý je motivujúci, zábavný a nenásilný. Kľúčom je nájsť spôsob, ako dieťaťu ukázať, že pohyb môže byť príjemnou a zábavnou súčasťou každodenného života.

Deti sa lepšie zapoja, keď je pohyb spojený s hrou, dobrodružstvom a kreatívnymi nápadmi. Môže to byť hľadanie pokladu, prechádzka s úlohami, tanečná hra, návšteva zoologickej záhrady, prekážková dráha alebo napríklad geocaching.

V rámci motivácie dieťaťa k pohybu môžete využiť aj moderné technológie. Existujú rôzne aplikácie a videá zamerané na cvičenie pre deti, napríklad tanečné a fitness hry na herných konzolách. Táto interaktívna forma cvičenia môže deti zaujať a povzbudiť ich k aktivite.

Úspech máva aj získavanie odmien za pohyb. Pokiaľ deti majú motiváciu, môžu zbierať body za účasť na rôznych pohybových hrách, ktoré si stanovíte spoločne. Na konci týždňa si môžu tieto body vymeniť za malé odmeny alebo výlet.

Užívanie liekov na obezitu

V prípade, že má dieťa ťažkú obezitu alebo vážne zdravotné problémy a úprava životného štýlu neviedla k zlepšeniu, môže byť nutná farmakologická liečba. U detí sa obvykle používajú lieky, ktoré ovplyvňujú chuť na jedlo alebo pôsobia na metabolizmus. Medzi najbežnejšie lieky patrí orlistat, ktorý obmedzuje vstrebávanie tukov v črevách.

Lieky by sa mali podávať iba pod dohľadom odborníka, a to až v prípade, ak iná liečba nebola účinná. Lieky môžu pomôcť dieťaťu zvládnuť hlad a uľahčiť zmenu stravovacích návykov, ale bez ďalších zmien životného štýlu nie je možné dosiahnuť trvalé výsledky.

Chirurgické zákroky

Chirurgické zákroky (bariatrická operácia) na liečbu obezity sú u detí vzácne a obvykle sa odporúčajú iba v extrémnych prípadoch, keď má dieťa vážne zdravotné komplikácie a ťažkú obezitu (BMI nad 40), ktorá ohrozuje jeho život alebo zdravie.

Medzi najbežnejšie operácie patrí bandáž žalúdk\, sleeve gastrektómia (odstránenie časti žalúdka) a bypass žalúdka. Tieto operácie majú za cieľ obmedziť veľkosť žalúdka a znížiť množstvo potravy, ktorú dieťa môže prijať. Operácie sú však spojené s rizikom a vyžadujú prísnu diétu a dlhodobé sledovanie, preto sa k nim u detí pristupuje až v krajných prípadoch.

Ukážkový jedálniček pri detskej obezite

1. deň

• Raňajky: Ovsená kaša s mliekom, lesným ovocím a lyžičkou medu
• Desiata: Jogurt 3 % tuku s jablkom
• Obed: Kuracie prsia na grile, dusená zelenina (brokolica, mrkva), zemiaky
• Olovrant: Reďkovková nátierka so žitným pečivom
• Večera: Celozrnný toast s avokádom, paradajkami a vareným vajcom

2. deň

• Raňajky: Cottage syr s pažítkou, žitný rožok
• Desiata: Smoothie z banánu, čučoriedok, jogurtu (3 % tuku) a orechov
• Obed: Hovädzie zadné mäso na šampiňónoch, ryža
• Olovrant: Celozrnný toast so žervé a chudou šunkou, cherry paradajky
• Večera: Pečený pstruh so zemiakmi, zeleninový šalát

3. deň

• Raňajky: Ovsené vločky s mliekom, semienkami a ovocím (jablko, hruška)
• Desiata: Nízkotučný grécky jogurt s malinami a orechami
• Obed: Pečené kuracie stehno, zeleninový šalát, zemiaková kaša bez masla
• Olovrant: Žitný rožok so žervé, uhorka
• Večera: Zeleninová polievka (mrkva, zeler, brokolica), celozrnný chlieb so syrom 30 % tuku v sušine

4. deň

• Raňajky: Celozrnný toast s avokádom a chudou šunkou, paprika
• Desiata: Cottage syr s jahodami
• Obed: Losos na pomarančoch a mrkve, zemiaky
• Olovrant: Mozzarella s paradajkami a žitným chlebom
• Večera: Rizoto so zeleninou a syrom 30 % tuku v sušine

5. deň

• Raňajky: Miešané vajíčka so špenátom, žitný chlieb
• Desiata: Ovocný špíz (napr. hrozno, melón, jahody) so syrom (30 % tuku v sušine)
• Obed: Bravčové stehno na koreňovej zelenine, zemiaky
• Olovrant: Tvarohovo-cesnaková nátierka, celozrnný toast, kaleráb
• Večera: Cestoviny z celozrnnej múky s paradajkovou omáčkou a kúsky kuracieho mäsa 

Inšpirujte sa

Aj keď som v tehotenstve pribrala 20 kg, do jedného roka som nemala problém schudnúť na svoj štandard. Zmena nastala pri nástupe do penzie. Pribrala som počas 5 rokov 20 kg.

Záver: So zdravou stravou u detí začnite čo najskôr

• Pokiaľ vedieme deti k zdravým návykom už v útlom veku a ideme im príkladom, výrazne tým znižujeme riziko vzniku nadváhy a obezity v neskoršom veku.
• Pokiaľ sa už dieťa k obezite prepracuje, je potrebné k liečbe obezity pristupovať komplexne a individuálne. 
• Cieľom nie je držať drastickú diétu alebo hladovku, ale naučiť dieťa správne jesť, vyberať zdravšie potraviny, znížiť veľkosť porcií a zaradiť viac pohybu.

Zdroje:

1. WHO. (2016). „Obesity and Overweight: Fact Sheet“. World Health Organization. https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/obesity-and-overweight.
2. Bauer, K. W., et al. (2013). „Fast-food consumption and diet quality in children: A longitudinal study.“ Journal of the American Dietetic Association, 113(8), 1138–1145.
3. Ogden, C. L., et al. (2014). „Prevalence of obesity in the United States, 2009–2010.“ National Center for Health Statistics Data Brief, No. 82. National Center for Health Statistics.
4. Reilly, J. J., & Kelly, J. (2011). „Long-term impact of overweight and obesity in childhood and adolescence on morbidity and premature mortality in adulthood: A systematic review.“ International Journal of Obesity, 35(7), 891–898.
5. Sahoo, K., et al. (2015). „Childhood obesity: Causes and consequences.“ Journal of Family Medicine and Primary Care, 4(2), 187–192.
6. Lobstein, T., & Jackson-Leach, R. (2006). „Child obesity: The foundation for a global epidemic.“ International Journal of Pediatric Obesity, 1(1), 1–12.
7. Golan, M., & Crow, S. (2004). „Parents are key players in the prevention and treatment of weight-related problems.“ Nutrition Reviews, 62(1), 1–13.
8. Katzmarzyk, P. T., & Janssen, I. (2004). „The economic costs associated with physical inactivity and obesity in Canada: An update.“ Canadian Journal of Applied Physiology, 29(1), 90–115.
9. Freedman, D. S., et al. (2001). „The relation of obesity to premature death: A review.“ Annals of Internal Medicine, 129(5), 417–424.
10. Dehghan, M., et al. (2005). „An overview of obesity in developing countries: A growing health crisis.“ International Journal of Obesity, 29(1), 98–104.
11. WHO. (2015). „Global Strategy on Diet, Physical Activity, and Health“. World Health Organization. https://www.who.int/dietphysicalactivity/strategy/en/.
12. Huffman, S. L., & M. N. Strobino. (2012). „Prevention of childhood obesity.“ Pediatrics, 129(2), 102–108.
13. Harrison, F., & O’Loughlin, J. (2013). „Socioeconomic status and childhood obesity: A review of the evidence.“ Canadian Medical Association Journal, 185(11), 1025–1030.
14. Thornley, S. A., & Rice, M. (2010). „Childhood obesity and its impact on adult morbidity and mortality.“ Public Health Nutrition, 13(1), 56–62.
15. Rolland-Cachera, M. F., et al. (2006). „Childhood obesity: A life-long threat to health.“ European Journal of Clinical Nutrition, 60(4), 540–545.
16. Chung, A., et al. (2009). „The role of physical activity in obesity prevention.“ Journal of Physical Activity and Health, 6(1), 124–128.
17. Must, A., & Strauss, R. S. (1999). „Risk and consequences of childhood obesity.“ International Journal of Obesity, 23(S2), S2–S11.
18. Bleich, S. N., et al. (2013). „State-level policies to address childhood obesity.“ Obesity Reviews, 14(5), 393–396.
19. Bodnar, L. M., et al. (2013). „Maternal obesity and childhood obesity risk.“ Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 98(9), 3515–3522.
20. Hammond, R. A., & Levine, R. (2010). „The economic impact of obesity in the United States.“ Diabetes, Metabolic Syndrome and Obesity: Targets and Therapy, 3, 285–298.